Connect with us
Pakote Ahi

Polítika

Lere Hakarak “Avansa” Ho Jerasaun Foun iha Kongresu FRETILIN

Published

on

Hatutan.com, (08 Jullu 2022), Díli-Tenente Jenerál reformadu, Tito Cristóvão da Costa “Lere Anan Timur”, deklara katak laiha duvida atu nia avansa nu’udár kandidatu bá Partidu FRETILIN. Maibé, nia hakarak avansa hamutuk ho jerasaun foun iha partidu FRETILIN nia laran.

Tenente Jenerál reformadu, Tito Cristóvão da Costa “Lere Anan Timur”. Foto/Hatutan.com

Lere Anan Timur dehan, daudaun ne’e nia seidauk deside bainhira mak atu forma pakote atu kompete iha kongresu nasionál partidu FRETILIN nian tanba presiza tuur hamutuk iha tempu badak nia laran ne’e.

Iha preparasaun atu forma pakote bá kongresu FRETILIN nian ne’e, Lere Anan Timur, hakarak avansa ho jerasaun foun sira, nune’e bele hadi’a ‘fila-fali’ FRETILIN.

“Ha’u sempre dehan di’ak liu ne’e, hakat ho jerasaun foun, duké ami katuas-katuas ne’e, ema dehan katak, ema besi-tua ona. Ema besi-tua ne’e, di’ak liu hakat ho jerasaun foun. Ida ne’e mak di’ak liu. Purke ha’u bele dehan katak, ha’u la’ós ema intelektuál, la’ós ho kursu ida ne’ebé mak boot, S2, S3 mais, ha’u só ho ha’u nia esperiénsia ne’e de’it,” Lere Anan Timur afirma.

Advertisement

Hatán kona-bá jerasaun foun sé loos mak hamutuk hodi forma iha pakote ida, Lere dehan, seidauk deside, maibé FRETILIN nia laran iha jerasaun foin-sa’e ne’ebé barak tebes.

“Agora ha’u seidauk deside, jerasaun foin-sa’e barak, doutór Rui Maria de Araújo mós jerasaun foin-sa’e, José Lobato mós foin-sa’e, José Manuel Nakfilak mós, foin-sa’e,” Lere hateten.

“Laiha dúvida, ha’u labele nega ka lae, ha’u nia responsabilidade, FRETILIN iha responsabilidade morál, polítika bá vida nasaun, no vida mós instituisaun partidu nian. FRETILIN la’ós kualkér partidu,” Tenente Jenerál reformadu, Tito Cristóvão da Costa “Lere Anan Timur,” Lere hateten bá jornalista sira bainhira to’o fali iha Timor-Leste  iha Aeroportu Internasionál Prezidente Nicolau Lobato, Comoro, Díli, Sesta (08/07/2022).

Lere fó ezemplu, bainhira nia kandidata aan bá prezidente repúblika, inan ho aman mak sei moris karik, sira lakohi vota bá nia, tanba la lori bandeira FRETILIN.

“Ne’e tanba bandeira FRETILIN, la’ós tanba Lú-Olo ka tanba Marí Alkatiri ka tanba Lere mós, FRETILIN iha. Ami ne’e laiha mós, FRETILIN iha nafatin, no agora FRETILIN tenke iha kestaun morál, polítika, serbí ita-nia nasaun, ita-rai, ita-nia povu, labele sai hanesan ne’e,” Lere Anan Timur hateten.

Advertisement

Kona-bá atu avansa ho atuál prezidente FRETILIN, Francisco Guterres “Lú-Olo”, Lere dehan, maun Lú-Olo katuas ona, tanba ne’e nia lalika. Nune’e mós ho Sekretáriu jerál, Marí Bin Amude Alkatiri.

“Katuas Marí mós, tanba nia sekretáriu jerál  partidu, ema ida labele nega ninia obrigasaun nu’udár pai partidu nian, no pai nasaun nian. Ida-ne’e, mai ha’u hanoin katak, Marí labele nega,”  Lere hateten.

Tenente jenerál reformadu ne’e dehan, nia ho Lú-Olo, sira la’ós fundadór. Nia (Lere), kontinua de’it, tanba nia membru Comite Centrál FRETILIN (CCF) segunda jerasaun.

“Entaun, ida ne’e maka, envezde ami katuas-katuas de’it maka halo pakote ne’e, di’ak liu lalika, tanba ita besi-tuan ona ne’e, di’ak ita buka foin-sa’e sira ne’e bá, para prepara future. Ida ne’e mak ita bele dehan katak, rejuvenisénsia ka renovasaun lideransa nian,” Lere Anan Timur haktuir.

Maske nune’e Lere dehan, preparasaun atu forma pakote ne’e, sei deside liuhosi reuniaun, tanba involve aan iha vida polítiku ne’e, presiza halo reuniaun loro-loron.

Advertisement

Tenente Jenerál reformadu ne’e konta, uluk sei militár, nia fó orden de’it. Maibé, agora tanba demokrasia loloos mak ida ne’e. Iha militár demokrasia laiha, nia mak fó orden de’it. Agora ne’e, buat ki’ik-boot, hotu-hotu tenke konsulta malu, rona malu.

“Maibé atu forma pakote, ha’u seidauk deside, maibé, atu serbí nasaun, serbí partidu, ha’u tenke halo esforsu duni. Forma pakote, atu serbí partidu, no kuandu partidu di’ak, bele serbí di’ak ita nia nasaun. Partidu ladi’ak, ita bele oinsá mós, ita atu serbí ita-nia nasaun ne’e, difisil. Tanba ita harii partidu ne’e, atu ukun, tanba kadeira, tanba ukun ne’e mak ita harii partidu,” Lere afirma tán.

Lere dehan, hahú kedan nia sei lidera instituisaun FALINTIL- Forsa Defeza Timor-Leste (F-FDTL) nia sempre identifika aan hanesan kuadru FRETILIN nian.

“Iha timor, ema ida labele liu ha’u FRETILIN. Ami hanesan de’it, labele dehan katak ida liu ne’e, ha’u la fiar,” Lere Anan Timur hateten.

Lere afirma ida ne’e, tanba nia hosi hahú FRETILIN to’o agora, atu instituisaun F-FDTL mak konstituisaun bandu dehan labele tama partidu mós, nia (Lere) sempre dehan katak, nia FRETILIN nafatin.

Advertisement

“Primeiru, ha’u bá reforsa ha’u nia partidu, hamutuk ho maun Marí, maun Lú-Olo, kuadru sira seluk, atu sé buat ruma naksalak iha partidu laran, bá hadi’a, no sé di’ak hotu, ita reforsa tán, atu di’ak liután, para manán eleisaun 2023, atu bele ukun, atu bele hadi’a nasaun ida ne’e,” Lere hateten.

Jornalista: Rogério Pereira Cárceres

 

 

Advertisement
Kontinua Le'e
Advertisement
Hakarak Hato'o Komentariu?

Husik Hela Komentariu

Your email address will not be published. Required fields are marked *

Polítika

PN-MNEK Diskute Lei Protokolu Estadu

Published

on

Hatutan.com, (18 Abríl 2024), Díli—Parlamentu Nasionál (PN), liuhosi Komisaun B ne’ebé trata asuntu Negósiu Estrajeiru Defeza no Seguransa halo audiénsia ho Ministeriru Negósiu Estranjeiru no Kooperasaun (MNEK), hodi halo diskusaun bá Projetu Lei Númeuru 7/VI (1°) Protokulu Estadu.

(more…)

Kontinua Le'e

Polítika

Xefe Estadu Kontente Tribunál Rekursu Absolve “Kalohan” Hosi Pena Efetivu Tinan Lima

Published

on

Hatutan.com, (18 Abríl 2024), Díli—Prezidente Repúblika (PR), José Ramos-Horta kontente no parabeniza Tribunál Rekursu (TR) ne’ebé liberta António da Conceição “Kalohan” hosi pena prizaun efetivu tinan lima ne’ebé fó hosi Tribunál Judisiál Primeira Instánsia Díli (TJPID).

(more…)

Kontinua Le'e

Polítika

Ramos-Horta Kondena Membru PCIC Husu Osan, Laiha Baze Legál bá Fuzitivu Teves Hetan Azilu Polítiku iha TL

Published

on

Hatutan.com, (18 Abríl 2024), Díli—Prezidente Repúblika (PR), José Ramos-Horta kondena aktu membru Polísia Cientifica Investigação Criminal (PCIC) ne’ebé husu osan bá fuzitivu Arnolf Teves Jr nia oan mane tanba ida-ne’e hamonu dignidade instituisaun no perigozu.

(more…)

Kontinua Le'e
Advertisement

Trending