Connect with us
Pakote Ahi

Justisa & Krime

Komisáriu Adjuntu CAC Husu Prezidente Repúblika Veta Alterasaun Dekretu Lei Subsídiu $200

Published

on

Hatutan.com, (02 Outubru 2022), Díli—Adjuntu Komisáriu Comissão Anti Corrupção (CAC), Luís Oliveira Sampaio husu Prezidente Repúblika, José Ramos-Horta atu Veta Proposta Altersaun Dekretu Lei nú. 37/2022 loron 25 fulan-maiu kona-bá subsídiu fim do ano ba uma-ka’in sira.

Adjuntu Komisáriu Comissão Anti Corrupção (CAC), Luís Oliveira Sampaio.

“Husu Prezidente Repúblika Veta Proposta Altersaun Dekretu Lei nu. 37/2022. Ita nia dignidade, ita-nia morál polítiku Estadu no sensibildade umana nian tau iha ne’ebé?. Ita nia dignidade nu’udár Prezidente Repúblika, Prezidente PN, PM, Vise PM, Prezidente Konsellu Ministru, Ministru, Vise Ministru, Komisáriu, Komisáriu-Adjuntu, kargu diresaun no xefia sira ne’ebé ita asume ho prestíjiu boot no oioin afinál nia folin $200,” Hatutan.com sita deklarasaun aberta Luís Oliveira Sampaio iha ninia konta privada facebook.

Lee Mós:Subsídiu “Fim do Ano” Atribui Bá Ema ho Rendimentu Ki’ik no Vulneravel La’ós Universál

Bainhira Hatutan.com komunika formalmente ho Adjuntu Komisáriu Luís Oliveira Sampaio via WhatsApp atu publika deklarasaun ne’e, nia parte autoriza tanba konsidera asuntu ne’e importante no subsídiu ne’e merese de’it ba ema vulnerável sira.

Advertisement
Monta Publisidade

“Ne’e forma ida hosi ‘korrupsaun polítika’ tanba utiliza ita-nia podér hodi halo desizaun polítika ilejítimu ba interese partikulár,” nia deklara.

Adjuntu Komisáriu CAC ne’e konsidera katak, alterasaun ba dekretu lei ne’e hatudu polítiku sira ba hadau-malu fali ho povu kbit-laek sira nia direitu no polítika ne’e hatudu hela katak, la’ós povu kbiit-laek sira mak vulverálvel maibé polítiku no governante sira mak psikolojikamente “vulnerável” liu.

“Polítika públiku ne’ebé la promove boa-governasaun tanba ne’e  Prezidente nesesariamente presiza veta Dekretu-Lei versaun alteradu no orienta atu atribui ba duni povu kbiit laek sira liuliu inan feto sira ne’ebé servisu kalan loron iha dalan ninin, mota Comoro no sira seluk tán,” subliña.

Iha artigu 1 (2) hosi Dekretu-Lei nú.37/2022 versaun orijinál defini klaru ona katak, subsídiu ne’e ba família ne’ebé ekonómikamente vulnerálvel.

Maibé tanbasá tenke halo fali proposta alterasaun ba Dekretu Lei ne’ebé seidauk implementa, hosi perspetiva no pontu-de-vista prevensaun polítika ne’e introdús nakonu ho konflitu interese ne’e nu’udár forma ida hosi korrupsaun.

Advertisement
Monta Publisidade

Luís Oliveira Sampaio fó-hanoin katak, Prezidente Repúblika deklara ona sei la simu, deputadu no deputada sira iha PN deklara ona atu la simu, maibé deklarasaun ne’e tenke konkretiza liu hosi mekanizmu própriu. Bainhira deklarasaun mamuk de’it sei la iha sentidu.

Antes ne’e, Konsellu Ministru (KM) aprova projetu Dekretu-Lei, ne’ebé aprezenta hosi Vise-Primeira-Ministra no Ministra Solidariedade Sosiál no Inkluzaun, Armanda Berta dos Santos, ba alterasaun dahuluk ba Dekretu-Lei nú. 37/2022, loron 25 fulan-maiu, kona-bá subsídiu fim do ano ba uma-ka’in sira.

Ho intervensaun lejizlativa ida-ne’e hala’o ajustamentu ba testu redasaun Dekretu-Lei ne’e, hodi evita dúvida ruma kona-bá se mak benefisiáriu sira hosi apoiu sosiál ne’e, nune’e reafirma fila-fali desizaun hodi atribui subsídiu ba uma-ka’in sira hotu, ne’ebé halo ona rejistu to’o loron 28 fulan-fevereiru tinan 2022, independentemente hosi sira iha situasaun vulnerável ka la’e ka independentemente hosi sira iha membru balun ne’ebé fó atividade profisionál iha ámbitu administrasaun públika nian ka la’e.

Lee Mós: Subsídiu “Fim do Ano” $200 ho Forma Universál Hanesan Korrupsaun no Fó Todan bá Despeza Estadu

Prezidente Repúblika Sei La Simu Subsídiu “Fim do Ano” no Husu Governu Atribui Bá Povu Vulnerável

Advertisement
Monta Publisidade

Subsídiu Universál “Fim do Ano” Insultu Bá Povu Ki’ik, KM Re-afirma Desizaun Atribui Bá Uma-Kain Hotu

Aplikasaun Universal “Subsídiu Fim do Ano” $200 bá Uma-Kain, PDHJ Sei Husu Supremu Tribunál Justisa Halo Fiskalizasaun Abstrata

Subsídiu Universal $200 bá Uma-Kain iha Poténsia Governu Viola Rasik Nia Dekretu-Lei

Aplikasaun Universal Subsídiu “Fim do Ano” $200,00 Kada Uma-Kain Kria Injustisa Sosiál

Jornalista: Rogério Pereira Cárceres

Advertisement
Monta Publisidade

Kontinua Le'e
Advertisement
Monta Publisidade
Hakarak Hato'o Komentariu?

Husik Hela Komentariu

Your email address will not be published. Required fields are marked *

Justisa & Krime

Tribunál Absolve José Reis, Bartolomeu ho João Baptista hosi Kríme Fraúde Fiskál

Published

on

Hatutan.com, (31 Maiu 2023), Díli– Tribunál Judisial Primeira Instánsia Díli (TJPID), Kuarta (31/5/2023), absolve ona arguidu na’in-tolu; José Maria dos Reis, Barolomeu Sequeira ho João Baptista Fernandes Alves, hosi kríme Fraúde Fiskál.

(more…)

Kontinua Le'e

Justisa & Krime

Tribunál Aplika Prizaun Preventiva Bá Sidadaun Indonézia Ne’ebé Atu Vota Iha Darulete

Published

on

Hatutan.com, (24 Maiu 2023), Díli—Tribunál Judisiál Primeira Instánsia Díli (TJPID), liuhosi Juiz Álvaro Maria Freitas, iha kuarta 24 maiu tuku 11:30 dadeer Otl, hasai ona despaixu ikus, hodi aplika medida koasaun Prizaun Preventiva bá arguidu ho inisiál VAG hosi Repúblika Indonézia, maibé tenta atu vota iha sentru votasaun EBF Darulete, Postu Administrativu Liquiça-Vila, Domingu (24/05/2023).

(more…)

Kontinua Le'e

Justisa & Krime

Julgamentu Bá Sidadaun Indonézia Ne’ebé Atu Vota Iha Darulete, Defeza Husu Aprezentasaun Periódika

Published

on

Hatutan.com, (23 Maiu 2023), Díli—Tribunál Judisiál Primeira Instánsia Díli (TJPID), iha 23 maiu hahú prosesu primeiru interrogatóriu judisial bá sidadaun VAG ne’ebé deskonfia hosi Repúblika Indonézia (RI), ne’ebé atu vota iha sentru votasaun Eskola Bázika Fillial (EBF), Suku Darulete, Postu Administrativu Likisá Villa, iha ambitu Eleisaun Parlamentár, Domingu (21/05/2023).

(more…)

Kontinua Le'e

Trending