Connect with us
Pakote Ahi

Ekonomia

Ramos-Horta Prefere Governu Fó Subsídiu Direta bá Agrikultór Sira

Published

on

Hatutan.com, (24 Outubru 2023), Díli- Prezidente Repúblika (PR), José Ramos-Horta, husu atu Governu liuhosi Ministériu Agrikultura no Peska (MAP) tau atensaun sériu ba setór Agrikultura iha Timor-Leste liuhusi fó subsídiu direita bá agrikultór sira hodi hasa’e produsaun agríkola iha rai-laran.

Lee Mós: Governu Asina Akordu ho Importadór Lima Hodi Fó Subsídiu $5 Kada Saka Foos 25kg

PR José Ramos-Horta akompaña hosi Ministériu MAP, Marcos da Cruz iha serimónia lansamentu ai-horis Batar Híbrido Timor, Hare Mean, Koto Badak, Duhaen no Teknolojia foun Biochar (Latun) iha salaun S. José, Katedral, Díli, Tersa (24/10/2023). Foto/Tome da Silva

Prezidente Repúblika José Ramos-Horta hato’o deklarasaun ne’e bá públiku iha nia diskursu aberta bá serimónia lansamentu Ai-Horis Batar Híbrido Timor, Hare Mean, Koto Badak, Duhaen no Teknolojia foun Biochar (Latun) iha Timor-Leste ne’ebé organiza husi Ministériu Agrikultura no Peska iha salaun S. José Katedral, Díli, Tersa (24/10/2023).

Prezidente Repúblika afirma Timor-Leste nunka tau prioridade iha agrikultura no husik setór agrikultura iha okos liu, gasta osan boot mais agrikultura nunka tau osan loloos, ne’e dunik tinan 20 liu tiha, Timor-Leste kontinua dependente nafatin bá importasaun foos no lahatene keta batar tan karik, koto no mós buat sira ne’e hotu.

Advertisement

Tuir Ramos-Horta, Timor-Leste nia fallansu boot iha tinan 20 ne’e mak setór agrikultura, no problema la’ós tékniku sira, mas iha polítika nasionál no iha tinan sira mai ne’e sei iha problema boot liu iha Timor-Leste no mundu, ida mak bee.

Ramos-Horta hateten, se iha Timor-Leste mak la tau matan bá problema bee tinan-20 mai ema sei oho malu tanba bee. Iha mundu bee moos menus, 1 porsentu de’it mak asesivel bá ema billaun 1,8.

Problema bee moos laos de’it tamba impaktu husi mudansa klimátika, maibé mós tamba komunidade sira laiha sensibilidade para kuidadu bee, no husik bee sulin arbiru, torneira sira loke tiha husik de’it no halo ligasaun arbiru ho sanyo.

Xefe Estadu bainhira bá vizita povu agrikultór sira iha área rural, liu-liu iha komunidade agrikultór, povu Maubisse ne’ebé halo modo sempre ko’alia ho sira no komunidade sira ne’ebé halo modo kada fulan tolu kolleita kaut ka saku 14 no selu karreta mai Díli ho valor $160 bá fa’an hotu hetan $200 no fila selu tan karreta $20.00 no rezultadu ikus hatudu iha fulan tolu ba han nia laran hetan de’it $ 20 no ne’e la sura ho estensu bá hahán no kolen nian.

Situasaun ne’ebé iha halo tanbasá Ministériu Agrikultura laiha estratéjia atu apoiu agrikultór sira, apoiu iha área grikultura signifika apoiu agrikultór sira, fasilita transporte liu husi meiu kréditu ruma.

Advertisement

Ministériu Agrikultura no Peska (MAP), Marcos da Cruz hateten, a lansa fini variedade 10 ho ai-horis haat, ida batar Híbrido, koto mean, hare mean, ita lansa fini husi aihoris haat ne’e, ita mós lansa hare latu bainhira dulas hare sunu depois dezenvolve sai adubu orgániku ita atu orienta ba agrikultura orgániku.

Ne’e Atu hatudu katak fini ne’e importante bá aumenta produsaun, ita nia peskizadór sira husi Ministériu Agrikultura sira mak halo peskiza durante tempu naruk.

“Agora ita lansa ne’e peskiza durante tinan lima, mas dezenvolvimentu bá fini ne’e la’ós mak variedade 10 ne’e de’it, maibé iha 2007 to’o 2012 ita lansa ona variedade 19 inklui ai-fariña, fehuk, batar, hare, fini agora ita dezenvolve agrikultór sira nia to’os ne’e mak fini sertifikadu, fini fundasaun no fini komersiál,” Ministru Marcos da Cruz hateten.

Nia esplika fini komersiál ne’e mak agrikultór, Governu sosa depois distribui bá iha agrikultór sira seluk hodi kuda iha sira nia natar no toos.

“Mas produsaun rai laran ne’e ligadu ho produsaun iha natar ho to’os ne’e iha fatór barak mak envolve, fatór agrikultór rasik, ita tenke servisu. Hanesan rekursu infraestrutura irrigasaun, bee depois fasilidade tratór, koñesimentu tékniku husi ita nia estensionista, ita nia agrikultór sira ida ne’e mós sai fatór kontribui ita-nia produsaun ne’e seidauk sa’e. Maibé, ita sei buka atu hadi’a fatór sira  nune’e fasilita dezenvolvimentu iha setór agrikultura bele hasa’e produsaun, liu-liu iha produsaun hare, batar sira ne’e hotu presiza tempu no rekursu iha parte hotu-hotu,” Nia haktuir.

Advertisement

Jornalista: Vito Salvadór

Kontinua Le'e
Advertisement
Hakarak Hato'o Komentariu?

Husik Hela Komentariu

Your email address will not be published. Required fields are marked *

Ekonomia

Timor Gap ho Timor Resource Asina Akordu bá Rezolusaun no Revizaun Akordu Operasaun Bloku Rai Maran A no C

Published

on

Hatutan.com, (02 Maiu 2024), Dili–Timor Gas no Petroleu ( Timor Gap- sigla ingles) ho Timor Resource, Kinta (02/05/2024),  asina akordu kona bá rezolusaun no revizaun bá akordu operasaun konjunta (JOA) bá PSCs TL-OT-17-08 (Bloku Rai-Maran A) ho TL-OT-17-09 (Bloku Rai-Maran C).

(more…)

Kontinua Le'e

Ekonomia

Governu Sei Prodús Rezolusaun Ida Atu Halo Pagamentu Bá Projetu 62 Ne’ebé Laiha Formalizasaun Kontratu

Published

on

Hatutan.com, (01 Maiu 2024), DíliIX Governu Konstitusionál sei prodús rezolusaun ida hodi sai hanesan baze legal bá Governu hodi selu projetu obras publika 62 ne’ebé sai polémika tanba laiha formalizasaun kontratu.

(more…)

Kontinua Le'e

Ekonomia

Traballadór Sira Nu’udár Kabas bá Ekonomia no Dezenvolvimentu

Published

on

Hatutan.com, (30 Abríl 2024), Díli- Prezidente Repúblika (PR), José Ramos-Horta hateten traballadór sira sai nu’udár kabas bá ekonomia, tanba ne’e, tenke rekoñese esforsu traballadór hotu ne’ebé kontribui bá dezenvolvimentu ekonómiku no sosiál iha Timor-Leste.

(more…)

Kontinua Le'e
Advertisement

Trending