Hatutan.com, (08 Jullu 2024), Díli- Bankada Parlamentár Partidu Demokrátiku Parlamentu Nasionál, Segunda (08/07/2024), hola pozisaun hodi fó sira-nia deklarasaun politíka liga ho situasaun atuál Timor-Leste nian iha mandatu IX Governu Konstitusionál nian.
Lee Mós: Setór Saúde Problema Tanba Inkapasidade Governasaun Xanana iha Planeamentu no Jestaun

Membru PN husi Bankada Partidu Demokrátiku (PD), deputadu António da Conceição ‘Kalohan’. Foto/Dok.Tome da Silva.
Membru Bankada PD, António da Concecão ne’ebé aprezenta deklarasaun polítika Bankada PN nian ne’e haktuir ho reflexaun kritiku ida mós bá ukun Partidu CNRT no PD nian rasik hodi haree mós bá problema sira ne’ebé mak nafatin halo povu tomak preokupa ho intensaun atu hafanun IX Governu bele buka dalan atu hadi’a nu’udár resposta bá povu nia halerik.
Deklarasaun Bankada PD ne’e atu halo introspesaun bá rezultadu no dezafiu ukun primeiru ano nian iha uma fukun ida-ne’e no mós ukun ne’ebé mak hala’o liuhosi liña Ministériu sira atu kumpri programa IX Governu nian nu’udár kontratu polítiku ne’ebé mak halo ho povu.
Governu da-sia mosu, tuir Bankada PD nia espetativa katak nu’udár alternativa atu hala’o kompromisiu sira hadi’a povu nia moris. Maské nune’e, ukun primeiru anu nian la fasil atu sai duni alternativa.
Deputaud António da Conceição haree katak problema lubun ne’ebé nafatin sai dezafiu hodi lori uma fukun ida-ne’e lakon nia kredibilidade no dignidade nu’udár orgaun soberanu tanba komportamentu lideransa meza ne’ebé maka la demostra sentidu responsabilidade hodi mós halo aktu konsertasaun politíka di’ak hodi tane interesse sira Estadu nian. Parlamentu Nasionál mak sentru atu halo politíka bá nasaun ida-nee nia dezenvolvimentu no nia progresu.
Tuir mai Bankada PD temi problema sira ne’ebé povu sei hasoru to’o ohin loron.
- Setór Saúde
- Setór Edukasaun
- Presu sasan iha merkadu no nia kualidade
Aliende problema sira ne’ebé afeta diretamente povu nia moris problema boot seluk mós afeta hela funsionamentu instituisaun sira estadu nian:
- Oportunidade servisu iha izolamentu funsionáriu kompetente subtituisaun pesoál inkapasidade ho razaum ejizensia partidária
- Seriédade membru Governu sira nian atu identifiká problema, halo analiza kritika hodi buka fó solusaun ne’ebé sei menus
- Konsentrasaun poderes bá Governante balun hodi tutela responsabilidades lubun
- Ezersisiu funsaun sobre-karegadu hanesan Vice-PM no mós Ministru Kordenadores.
“Probelmas lubun ne’ebé ita sei bele halo lista, maibé Bankada PD hakarak foti de’it asuntu balun ne’e nu’udár meiu ida atu loke tán perpestiva hodi iha tempu ne’ebé mak Governu hahú dadaun hela preparasaun OJE-2025 bele mós halo nafatin análize bá situasaun atuál hodi kurizi saida mak bele kurizi atu nunee OJE-2025 bele sai Orsamentu ida bá dezenvolvimentu no bá povu no halo mudansa,” Deputadu António da Concecão hateten.
Bankada Governu ne’e haktuir setór sosiál importante rua ne’ebé mak oras ne’e maiória povu lamenta. Situasaun Saúde iha Timor-Leste hanesan moras ida ne’ebé tama dadaun bá faze agonia.
“Sé laiha medida politíka ida ne’ebé forte sei nafatin sakrifiká ita nia povu. Ita sempre rona lamentasaun katakOspitál sira menus aimoruk iha mudansa pesoál ne’ebé la konsidera ema competeni sira hola mós responsabilidade iha servisu sira iha Ospitál hodi halo afastamentu polítiku bá médiku di’ak sira sai hosi Ospitál ema mate nab-naban tanba laiha aimoruk,” Nia afirma.
Setór edukasaun hanesan mós setór xave hodi prepara gerasaun futuru nasaun nian monu dadaun ona. No forma edukasaun ne’ebé mak ohin loron la’o iha rai sei halo nasaun mout iha loron ruma.
“Tanba nia oan sira ita prepara atu rona ordem hosi patrão no la hanorin sira atu sai ema ne’ebé hatene husu, buka hatene di’ak, no hanoin ho hanoin kritiku. Iha edukasaun ita mós sei hasoru problema professores, problema kapasidade. Edukasaun presiza iha politíka Nasionál ne’ebé ajusta ho ita nia politíka,” Nia hateten.
Bankada PD mós preokupa ho área ekonómia, Timor-Leste nia ekonómia ida importasaun. Folin sasan sira aas hodi hasusar povu kbiit la’ek nia asesu bá nesessidade básika Governu laiha kapasidade atu kontrola sasan nia folin la hola medida politíka bá povu.
Vise-Ministru Asuntu Parlametár , Adérito Hugo da Costa hateten, deklrasaun polítika iha momentu ida-ne’e hanesan reflesaun, ne’ebé ké IX Governu mós halo ninian reflesaun ho profundu ultimu reflesaun mak IX Governu halo iha jornada orsamentu iha ministériu Finansa ne’ebé tekníku sira aprezenta balansu tinan ida nian ministériu hotu-hotu nian no frakeza no dezempeñu sira seluk no IX Governu sei halo mós avalisaun konkreta.
Jornalista Estajiária: Zita Menezes