Connect with us
Pakote Ahi

Ekonomia

Ramos-Horta ho Povu Manufahi Kuda Kakau Hun 500

Published

on

Hatutan.com, (17 Marsu 2023), Díli- Prezidente Repúblika (PR), José Ramos-Horta, hamutuk povu Munisípiu Manufahi, foin lalais ne’e, kuda ai-oan kakau hun 500 iha Manufahi.

Prezidente Repúblika, José Ramos-Horta hamutuk ho povu kuda kakau oan iha Munisípiu Manufahi. Foto/Media GPR

Aktu ida parte edukasaun sívika ida atu populasaun sira tau importánsia bá produsaun kakau iha Timor-Leste liuhosi konserva no kontinua kuda kakau hanesan investimentu bá futuru atravesa programa “Kakau Di’ak, Importante ba Futuru Timor-Leste Nian”.  

Sita hosi komunikadu imprensa, Sesta (17/3/2023), Prezidente Repúblika, José Ramos-Horta, defende importánsia aumenta produsaun kakau iha Timor-Leste tanba halo ona teste iha li’ur ho rezultadu pozitivu.

“Kakau uluk kedas tempu Indonézia hatama iha Timor-Leste, ideia di’ak ida  Indonézia halo, ita buka aumenta, tanba kakau Timor nian halo teste iha li’ur sira hateten, kualidade di’ak loos,” Ramos-Horta hateten.

Advertisement

Programa kuda kakau integra iha polítika nasionál hodi aumenta no salva kafé ne’ebé ho idade 100 liu, tanba hola parte iha istória, tradisaun, kultura no ekonomia Timor-Leste nian.

“Hanesan ita-nia polítika nasionál mak ida-ne’e, ita tenke aumenta, salva ita-nia kultura kafé, ne’ebé tinan 100 ida ona, hola parte istória, tradisaun, kultura, ekonomia, tanba ne’e mak ha’u halo kampaña, hahú iha Prezidénsia ajuda Governu ajuda ita-nia instituisaun sira para ita salva kafé,” Ramos-Horta hateten.

Xefe Estadu mós husu atu asegura produsaun Sorgu iha Timor-Leste, tanba iha kualidade di’ak liu foos no laiha efeitu bá ema nia saúde.

Administradór Munisípiu Manufahi, Arrantes Isaac Sarmento, agradese bá Xefe Estadu ho ekipa, tanba bele hili Munisípiu Manufahi baálansamentu nasionál programa kuda ai-oan kakau.

Munisípiu Manufahi iha potensialidade bá agrikultura,  tan ne’e Administradór Munisípiu husu agrikultór sira atu kuída no prezerva ai-kakau oan ho didi’ak, tanba kakau importante tebes atu kontribui bá hadi’a ekonomia no sosial komunidade ho nasaun nian.

Advertisement

To’os na’in Liberato da Costa, orgullu hodi oferese nia rai hamutuk ektare 1,3 bá Estadu hodi realiza programa lansamentu nasionál kuda kakau oan.

“Lansamentu ba atividade kuda kakau ne’e bá ha’u hanesan to’os na’in ha’u sente orgullu no kontente, husu para programa ida-ne’e labele para de’it iha Munisípiu Manufahi, sé karik bele habelar territóriu nasionál,”  Liberato da Costa tenik.

Toos na’in ne’e hatutan provizoriamente aseita atu kuda ai-kakau oan hamutuk hun 603 iha nia rai, maibé, sei iha planu atu kuda tan ai-kakau hamutuk hun 403 ne’ebé oferta husi Kooperativa Kafé Timor-CCT.

Toos na’in ne’e mos husu atu parte relevante kontinua akompañamentu, fó apoiu finanseiru, ekipamentu inklui asisténsia téknika, nune’e bele iha rezultadu  di’ak no fó benefísiu bá povu.

Jornalista: Vito Salvadór

Advertisement

 

Kontinua Le'e
Advertisement
Hakarak Hato'o Komentariu?

Husik Hela Komentariu

Your email address will not be published. Required fields are marked *

Ekonomia

Unidade Quarentena no Bioseguransa Destroi Produtu Ne’ebé Laiha Dokumentu

Published

on

Hatutan.com, (03 Maiu 2024), Díli–Unidade Quarantena no Biosegurnsa destroi sasán hirak ne’ebé pesoál pasajeiru sira lori ka importa mai Timor-Leste ne’ebé identifika la tuir lei ka regulamentu Quarantena nian.

(more…)

Kontinua Le'e

Ekonomia

Timor Gap ho Timor Resource Asina Akordu bá Rezolusaun no Revizaun Akordu Operasaun Bloku Rai Maran A no C

Published

on

Hatutan.com, (02 Maiu 2024), Dili–Timor Gas no Petroleu ( Timor Gap- sigla ingles) ho Timor Resource, Kinta (02/05/2024),  asina akordu kona bá rezolusaun no revizaun bá akordu operasaun konjunta (JOA) bá PSCs TL-OT-17-08 (Bloku Rai-Maran A) ho TL-OT-17-09 (Bloku Rai-Maran C).

(more…)

Kontinua Le'e

Ekonomia

Governu Sei Prodús Rezolusaun Ida Atu Halo Pagamentu Bá Projetu 62 Ne’ebé Laiha Formalizasaun Kontratu

Published

on

Hatutan.com, (01 Maiu 2024), DíliIX Governu Konstitusionál sei prodús rezolusaun ida hodi sai hanesan baze legal bá Governu hodi selu projetu obras publika 62 ne’ebé sai polémika tanba laiha formalizasaun kontratu.

(more…)

Kontinua Le'e
Advertisement

Trending