Connect with us
Pakote Ahi

Ekonomia

Jacó Husu MAP Apoia Formasaun ba Produsaun Hahán Ikan-Manurade

Published

on

Hatutan.com, (16 Marsu 2022), Díli—Produtór ikan léle ho nila inklui manurade, Jacó Menezes Carmona, iha Suku Asulau-Saré, Postu Administrativu Hatulia B, Munisípiu Ermera husu Governu liu hosi ba Ministériu Agrikultura no Peskas (MAP), atu apoia formasaun kona-bá produsaun hahán ikan iha rai-laran.

Ikan lele ne’ebé prodús hosi Jacó Menezes Carmona. Foto/Hatutan.com.

Iha 2016 Jacó hahú konstrui kolam hodi haki’ak ikan ho tipu ikan léle jumbo ho nila-metan ne’ebé hetan  apoiu hosi Ministériu Agrikultura no Peskas (MAP), liuhosi Diresaun Peskas munisípiu Ermera nian, no ikan balun hetan apoiu hosi Organizasaun Naun-Governamentál (ONG) Internasionál, Mercy Corps iha TL.

Notisia iha Relasaun:Mota Laueli Sobu Irrigasaun ho Natar iha Asulau-Sare

Kona-bá ikan léle jumbo, Jacó Menezes sosa rasik hosi Atambua-Indonézia no importa mai TL, hodi haki’ak iha Suku Asulau Saré.

Advertisement

Sura hosi inisiu 2016, kee kolam no sosa ikan hosi Indonézia hodi haki’ak, Jacó gasta ona nia osan rasik besik $8.000.

Maibé, tanba haree ba ikan hirak ne’ebé nia haki’ak, kondisaun ladún seguru, nune’e ho nia inisiativa rasik empresta tán osan iha banku, hodi haruka ema halo lutu hale’u kolam no selu mós ema atu bele tau-matan ba ikan hirak ne’e.

Difikuldade boot ne’ebé haki’ak-na’in hasoru maka, hahán ikan nian, tanba oras-ne’e nia seidauk iha koñesimentu atu halo produsaun rasik ba ikan nia hahán.

Produtór ikan lele ho manurade, Jacó Menezes Carmona. Foto/Hatutan.com.

Tanba ne’e, Jacó presija liu maka formasaun kona-bá oinsá atu prodús rasik hahán ba ikan nian iha rai-laran, konsidera sensitivu no durante ne’e hahán ikan nian barak liu maka importa hosi Kupang-Indonézia liuhosi prosesu ne’ebé naruk.

Alende ne’e, bainhira hahán sira ne’e to’o iha Timor ema sempre fa’an ho folin ne’ebé halo haki’ak-na’in sira laiha kbi’it finanseira atu sosa.

“Tanba ne’e ha’u rekomenda ba Governu, liu-liu Sekretáriu Estadu no Peska, atu fó netik oportunidade hodi bele fó kapasitasaun, kona-bá oinsá atu prodús hahán ikan nian, nune’e redús importasaun hosi rai-liur,” Produtór ikan, Jacó Menezes Carmona ba Hatutan.com, iha aldeia Raimate, Suku Asulau Saré.

Advertisement

Jacó sujere ba MAP atu labele sosa tán  hahán ikan hosi rai-liur, maibé tenke iha ona politika rasik oinsá prodús iha rai-laran hodi fó mós oportunidade emprégu ba timoroan sira.

“Do que  ita sosa hosi rai-liur ho présu ne’ebé karun no nia prosesu ne’ebé naruk, di’ak liu maka ita prodús rasik iha ne’e, aumezmu tempu ita nia komunidade ne’ebé mak prodúzshahán lokál ba ikan ninian bele mós benefisia sira hotu. La’ós de’it ba ami ne’ebé haki’ak ikan maibé mós sira ne’ebé prodús hahán lokál,” Jacó fó hanoin ba MAP.

Jacó hakarak haki’ak iha Asulau Saré, tanba nia haree katak rai iha área ne’e iha potensialidade ne’ebé boot tebes atu haki’ak duni ikan. Hosi kolam ne’ebé iha, fofoun Jacó haki’ak uluk ikan-oan hamutuk rihun-ida.

Fatin Produsaun ikan lele no manurade iha aldeia Raimate, Suku Asulau-Saré, Postu Administrativu Hatulia B, Munisípiu Ermera. Foto/Hatutan.com.

“Ho ida-ne’e mak hafanun ha’u, atu fó hanoin ha’u, fatin ida ne’e merese duni atu ita koloka fatin ba haki’ak ikan. Hahú ho ikan rihun ida ne’ebé, hahú ho rihun ida mak ohin ha’u dezenvolve até a data,” produtór  ne’e hateten.

Maske Jacó la’ós péritu iha haki’ak ikan, maibé ho esperiénsia ne’ebé iha konsege motiva duni nia hodi kee kolam to’o haki’ak ikan sai barak.

“Ha’u bele konsege prodús barak ona ikan léle iha fatin ida-ne’e,” Jacó hateten tán.

Advertisement

Rezultadu hosi ikan ne’ebé haki’ak Jacó konsege lori ona ba hatama iha supermerkadu sira iha kapitál Dili, hanesan W4 ho kilógrama kuaze 200 to’o 500 fazeadamente.

Infelizmente, durante pandemia Covid-19 no Estadu emerjénsia ho Konfinamentu Obrigatóriu halo Jacó ho nia vendedór sira labele fa’an to’o Dili. Kada kilograma entre ikan léle jumbo ho nila-metan, fa’an ho folin $4.

“Ami hasai ikan ne’e ba fa’an iha Postu Administrativu Hatulia, nomós munisípiu ami transporta ho motor de’it, ami lori ba fa’an ba komunidade,” produtór ikan ne’e, haktuir.

Hosi rezultadu ikan hirak ne’ebé sira fa’an, kuaze 50% rekupera fila ona osan ne’ebé Jacó investe, tanba osan nia devolve ona ba emprestimu hosi banku. Maibé, 50% mak oras ne’e sei dezenvolve hela.

“Tuir planu, atu habarak no aumenta, maibé kbi’it ha’u nian natón, no hosi ida ne’e mós, benefísiu ba ema lubuk ida, inklui ami mós fó servisu ba ema hodi halo servisu iha ne’e, konstrui kolam ba ikan, selu ema halo seguransa,” nia haktuir tán.

Advertisement

Molok ne’e, produtór sira iha Asulau Saré, konvida ona Ministru Agrikultura no Peskas (MAP), Pedro dos Reis ho Sekretáriu Estadu no Peskas (SEP), Elídio de Araújo, hodi vizita ona sira nia fatin, maibé to’o oras ne’e seidauk iha fó resposta ruma.

“Maski laiha apoiu, maibé ami nafatin hein ho vontade atu servisu nafatin hodi dezenvolve ikan, partikularmente iha Munisipiu Ermera, iha Asulau Saré,” subliña.

Haki’ak mós Manu-rade

Manurade ne’ebé haki’ak hosi Jacó Menezes Carmona. Foto/Hatutan.com.

Iha fatin ne’e, la’ós de’it haki’ak ikan maibé haki’ak mós manu-rade. Tanba haree ba poténsia rai ne’ebé merese atu haki’ak ikan no manu-rade.

Tanba ne’e, uluk jacó haki’ak mós manu-rade ne’ebé apreende hosi natón to’o ohin loron dezenvolve to’o ona atus-tolu (300).

Tuir planu, hakarak atu aumenta barak liután no agora daudaun prepara fini maibé kondisaun mak seidauk garantia.

Advertisement

“Dala-barak ita nia komunidade liu-liu iha kapitál sosa ayam-potong, tanba ne’e ita dezenvolve fali na’an ne’ebé mai hosi estranjeiru. Tanba ne’e maka ita nia Estadu la tau atensaun ba ida ne’e oinsá dezenvolve de’it na’an lokál. Ha’u iha rai kuaze ektare 10 no tuir planu, hakarak dezenvolve de’it manu-rade iha ne’e. La’ós ita fa’an manu-rade mak ba Díli, maibé ita fa’an na’an mak ba Díli,” nia hateten.

Kona-bá Merkadu

Provizóriamente maluk Xineza sira barak liu mak gosta konsumu na’an manu-rade, tanba ne’e maka sira haruka kontratór balun mai foti iha ne’e.

Iha fulan Fevereiru ne’e Jacó fa’an manu-rade 100 ba Xineza sira no Xineza sira mós konsege mai vizita fatin haki’ak no observa katak, manu-rade ne’ebé agora daudaun iha ne’e seidauk to’o.

“Agora atu aumenta, maibé ami nia kapasidade mak natón. Pelemunus, Governu liuhosi banku ruma ne’ebé másimu, haree ba ami nia aktividade, haree mós ba buat saida mak ami halo. Depois hosi ida ne’e mak ami dezenvolve, tanba prátikamente fini ami iha, no atu dezenvolve halo barak tán ne’e mak, ami nia kapasidade natón, tanba manu-rade kada loron la’ós han oitoan, loron ida nia han menus hosi $50,” nia haktuir.

Advertisement

MAP Sei Envolve iha Programa Cesta Bazika

Ministru Agrikultura no Peska (MAP), Pedro dos Reis. Foto/Hatutan.com.

Kona-bá asuntu ne’e Ministru Agrikultura no Peska (MAP), Pedro dos Reis haketen, durante ne’e Ministériu halo hela nia servisu no halo hela koordenasaun ho liña ministériu sira seluk, ne’ebé mak liga ho Cesta Bázika, nune’e bele enkaixa mós produsaun ikan léle iha kolam Ualu ne’ebé iha Asulau ninian hosi produtór Jaco.

“Pelumenus ba futuru, nia produsaun ne’e iha, Cesta Bázika bele akumula ona. Entaun, bele devolve ona sira nia kustu ne’ebé mak sira uza ba iha ne’ebá,” Pedro dos Reis hateten ba Hatutan.com foin lalais ne’e.

Kona-bá promosaun ba merkadu, Governu liu hosi MAP mós iha ona polítika ba asuntu ne’e maibé fazeadamente.

“Promosaun, ministériu halo hela nia servisu maibé ho limitasaun bar-barak, ita labele halo dala-ida,” nia subliña.

Jornalista: Rogério Pereira Cárceres

Advertisement

Kontinua Le'e
Advertisement
Hakarak Hato'o Komentariu?

Husik Hela Komentariu

Your email address will not be published. Required fields are marked *

Ekonomia

Indonesia Salurkan Rp 4,4 Miliar Dukung Program Reformasi Manajemen Keuangan Timor-Leste

Published

on

Hatutan.com, (16 Mei 2024), Dili– Pemerintah Republik Indonesia melalui Lembaga Dana Kerja Sama Pembangunan Internasional (LDKPI) atau Indonesian AID menyalurkan bantuan dengan nilai Rp 4,4 miliar untuk pelaksanaan program reformasi manajemen keuangan Timor-Leste (Financial Management Reform Program): Development of Public and Private Accounting Standards dan Executive Development Program: Indonesian Government Financial Management System Training for Timor-Leste.

(more…)

Kontinua Le'e

Ekonomia

18 Maiu 2024, Aero Dili Lansa Vou Dahuluk Díli-Oecusse

Published

on

Hatutan.com, (14 Maiu 2024), Díli—Aviaun komersiál Timoroan nian, Aero Dili, Sábadu 18 fulan-Maiu 2024, halo inaugural flight ka lansa vou dahuluk bá Rejiaun Administrativu Espesiál Oe-Cusse Ambeno (RAEOA).

(more…)

Kontinua Le'e

Ekonomia

ENERPROCO Vs Timor Gap, Prontu Ona bá Tribunál Arbitrajen iha Singapura

Published

on

Hatutan.com, (14 Maiu 2024), Díli—Kompañia konsultór  internasionál ENERPROCO  rejistu ona kazu disputa kontratuál hasoru empreza estatál Timor nian, Timor Gap tanba sira konsidera jestór atuál Timor Gap hapara sira-nia kontratu la tuir prosedimentu kontratuál inklui seidauk halo pagamentu bá sira tuir fatura ka invoices lima (5) ne’ebé mak sira submete ona bá Timor Gap.

(more…)

Kontinua Le'e
Advertisement

Trending