Figura
Conselho Imprensa Hato’o Votu Pezár ba Max Stahl
Published
4 years agoon

Hatutan.com, (28 Outubru 2021), Díli—Conselho de Imprensa de Timor Leste liuhusi plenária ordináriu, Kinta (28/10/2021), aprova ho unanimidade votu pezár ba jornalista Max Stahl.

Konférensia Imprensa hosi Conselho de Imprensa. Foto/Hatutan.com
Plenáriu ordináriu Conselho de Imprensa deside no aprova votu pezár ne’e hodi espresa Conselho Imprensa nia solidariedade ida kle’an no rekoñesementu boot ba kontribuisaun Saudozu Max Stahl nian ba prosesu luta povu Timor-Leste nian ba ukun rasik aan.
“Hanesan ilustrasaun ida de’it, se Timor ne’e nia luta hahú hosi 1975, Timor-oan sira kontribui barak hanesan bee-turuk iha kopu laran no turuk beibeik, maka bee-turuk ne’ebé nakonu iha kopu-laran to’o fakar sai hosi kopu-laran ne’e, Saudozu Max Stahl nia kontribuisaun boot maka fakar sai bee-turuk ne’e hosi kopu-laran no sulin sai ba to’o li’ur,” Prezidente Conselho de Imprensa, Virgílio da Silva Guterres halo ilustrasaun ne’e liuhosi konferénsia imprensa hodi hato’o votu pezár ba Saudozu Max Stahl.
Ilustrasaun seluk, Virgílio hato’o kona-bá tempu-udan, anin no rai-lakan. No karik luta ne’e akontese iha timor udan, anin no rai-lakan, maka Saudozu Max Stahl hanesan rai-lakan siak ho nia tarutu ba mundu liuhosi nia obra jornalistika sira hodi halo tratu iha mundu internasionál nia tilun kona-bá Timor-oan nia luta no sofrimentu sira.
“Ita hotu lakon eroi-boot ida ba Timor nia luta. Max Stahl hanesan mós eroi Timor-oan sira seluk ba prosesu luta Timor-oan nian ba Timor nia auto determinasaun,” Virgílio da Silva Guterres afirma.
Liuhosi konferénsia imprensa ne’e, CI rekomenda ba Estadu Timor-Leste atu bele deklara periodu lutu nasionál ida ba Saudozu Max Stahl no rekomenda ba Ministériu Administrasaun Estatál (MAE) atu deside espasu dalan ka estrada ruma hodi tau naran Max Sthal nian hodi fó onra no rekoñesimentu iha memória kontribuisaun Max Stahl nian.
Entermu Conselho de Imprensa sei iha diskusaun atu oinsá plenáriu deside fó omenajen ba Saudozu Max Stahl liuhosi kategoria prémiu ba jornalista sira, hanesan kada tinan ne’ebé Conselho Imprensa halo iha ámbitu selebrasaun trajédia Balibo Five, 16 Outubru 1975.
“Ba Max Stahl nia espoza, nia oan-sira no família rasik, ami CI nia solidariedade profunda. Max Stahl la’ós de’it jornalista, maibé hanesan korajen hodi sai hanesan monumentu moris ba jornalista timor-oan hodi luta hasoru injustisa. Hein katak família, espoza no oan-sira, korajen nafatin enfrenta situasaun difisil ne’e,” Virgílio Guterres afirma tan.
Buat ne’ebé tuir CI nia haree atu jornalista timor-oan sira hotu ba nati tuir Saudozu Max Stahl maka nia domin boot ba Timor to’o nia tempu ikus nian mós nia sei dedika nia serbisu iha Timor-Leste.
Governu Tau Atensaun As ba Max Stahl

Primeiru-Ministru, Taur Matan Ruak. Foto/Hatutan.com
Primeiru-Ministru, Taur Mantan Ruak, konfirma katak, Governu tau atensaun as ba iha Max Stahl nia mate.
Iha semana ida kotuk, família matebian komunika no deside ona ho Governu atu lori Max Stahl nia sinza mai Timor-Leste hafoin halo prosesu kremasaun iha Austrália.
“Ami atensaun hela ho pasu saida mak família Max Stahl sei halo iha tempu tuir mai tanba ita seidauk iha informasaun ofisiál tamba ne’e Governu sei koopera no respeita hodi hein desizaun família nian,” Primeiru-Ministru Tau Matan Ruak haktuir ba jornalista sira hafoin hasoru-malu ho Prezidente Repúblika, Frnacisco Guterres “Lú Olo” iha Palásiu Prezidensiál, Díli.
Aproveita oportunidade ne’e hodi governu Timor Leste nia naran hato’o profunda kondolénsia ba família matebian Max Stahl nian. Timor -Leste lakon jornalista seniór no amigu di’ak ida ne’ebé iha kualkér forma hamutuk ho povu Timor ba luta libertasaun.
“Korajen ba família atu akompaña situasaun ne’e ho serenidade, kalma no iha forsa,” Taur Matan Ruak hatete.
Xefe Governu ne’e hatutan uainhira família deside halo kremasaun ba mate-isin Max Stahl no lori sinza mai Timor-Leste no Governu sei apoiu tuir kbiit no kondisaun ne’ebé governu iha.
Primeiru-Ministru informa mós ba Prezidente Repúblika kona-ba sentru audio visual Max Stahl ne’ebé mós durante ne’e halo arkivasaun ba iha dokumentu sira rezisténsia timor nian ne’ebé ikus mai sai hanesan istória hodi fó sasin ba jerasaun sira ohin loron no futuru.
Governu iha planu no promote sei tau atensaun ba sira tamba sira sai mós hanesan osan mean ka rikusoin timor nian.
Jornalista seniór ne’e sidadaun Inglaterra no Timor-Leste ho naran Cristopher Wrnner ne’ebé grava akontesimentu masakre Santa Krús, 12 Novembru 1991.
Nia hakotu-iis iha ospitál Brisbane-Austrália tanba moras kleur no Estadu Timor-Leste konsidera Max Stahl nu’udar eroi nasionál no kondekora ho Grau Colar Orden Timor-Leste. Max Stahl, moris iha Inglaterra iha loron-6 fulan-Dezembru 1954.
Jornalista : Vito Salvador
You may like

2024 Ró Haksolok To’o TL, Xanana La Ko’alia Prosesu Auditória

Família Olandés ho Asosiasaun HAK Harii Monumentu Sander Robert Thoenes

Pozisaun TL Kona-bá Forum AIS: Promove Kooperasaun, Solidariedade no Konservasaun Tasi

Xanana To’o iha Bali Simu ho Parada Militár no Dansa Kulturál

Xanana ho Liurai Hassanal Bolkiah Ko’alia Kooperasaun Bilaterál

Xanana Orienta MOP-IGEADI-MSSI Halo Intervensaun no Salva Povu
Figura
Embaixadór António Kalohan Sei Fó Kontinuidade Servisu Kooperasaun Bilaterál Timor-Leste no Suisa
Published
12 months agoon
12/02/2025
Hatutan.com, (12 Fevereiru 2025), Díli- Embaixadór Estraordináriu no Plenipotensiáriu dezignadu ba Suisa, António da Conceição “Kalohan” kompromete fó kontinuidade ba servisu sira kooperasaun bilaterál entre Timor-Leste no Suisa hodi hametin lasu amizade entre país rua iha futuru.

Hatutan.com, (11 Fevereiru 2025), Díli- Sekretáriu Jerál Partidu Demokrátiku (PD), António da Conceição “Kalohan”, Kuarta (12/02/2025), hale’u tuku 10:00 dadeer (Oras Timor-Leste) simu posse hosi Prezidente Repúblika, José Ramos-Horta nu’udár Embaixadór Estraordináriu no Plenipotensiadu dezignadu ba Suisa ne’ebé rezidente iha Jenebra.
Figura
Fraternidade Umana Sai Nafatin Imperativu Morál ba Povu iha Nasaun Hotu
Published
1 year agoon
04/02/2025
Hatutan.com, (04 Fevereiru 2025), Díli- Prezidente Repúblika (PR), José Ramos-Horta hateten fraternidade umana tenke sai nafatin hanesan imperativu morál ba povu iha nasaun hotu-hotu no Timor-Leste iha kompromisu ba valór demokrátiku sira no koezisténsia pasifika iha sosiedade.

Rekrutamentu Kadetes PNTL Diskriminativu, Ministériu Interiór ho Komandu PNTL Dezobediénsia Ba Desizaun Tribunál

Komisaun B Sei Buka Faktu Diskriminasaun iha Rekrutamentu Kadetas Foun PNTL

PNTL Kaptura Suspeitu JG ho UF Ba Kazu Violasaun no Koasaun Seksuál

Kandidatu Ajente PNTL Na’in-50 Submete Keixa Ba PDHJ

Deskonfia, Familiarizmu iha Rekrutamentu Kadetes Foun PNTL

DIT Hahú Introdús ba Estudante Sira Kona bá Seguransa ba Dadus Importante

IGJ Legaliza Corais Timor bá Atividade Futu-Manu

STOP PRESS: Ministru Nino Pereira Konsumu Dose Kontamina ho Frasku Halo Nanál Kanek no Ran

Indonesia dan Timor-Leste Perkuat Kerjasama Ekonomi, Sosial Budaya, dan Pariwisata

Governu Indika BTK Hadi’a Trotoár Naksobu iha Área Bebora

Asesu Gratuita HATUTAN.com

Hafoin Ferias Judisiáriu PGR Sei Ko’alia Kazu Set-top Box RTTL,E.P

Xefe Estadu TL Kondekora Militár Korea Súl Ne’ebé Mate iha Oé-Cusse

PCIC Detein MG Lori Osan Falsu Hosi Inglaterra

PR Simu Karta Kredensial Husi Embaixadór Brunei Darussalam ho Reinu España
Trending
Dili4 days agoOfisiál Mídia SEKOMS Impede Jornalista Hatutan.com Halo Kobertura iha RTTL,E.P
Justisa & Krime4 days agoTribunál Rekursu Deside Estadu Selu Kompensasaun bá Gil da Costa “Puto Naldo Rei”, Antigu Prezidente RTTL,E.P
Nasionál1 week agoPM Xanana Aprésia Hatutan.com Kestiona Liberdade Imprensa iha SEKOMS Nia Oin
Saúde1 week agoIha HNGV, Família Kous De’it Pasiente Moras Dengue Tuur iha Kadeira Hodi Baixa no Hetan Tratamentu
Dili5 days agoAsidente Tráfiku iha Área Eskola UNAMET, Joven Na’in-rua Lakon Vida
Saúde1 week agoPrezidente Ramos-Horta Dehan Imposivél Evita Kazu Moras Dengue iha Timor-Leste
Saúde1 week agoMS Élia dos Reis Amaral Husu Komunidade Labele Soe Lixu Arbiru
Polítika5 days agoKomisaun A Preokupa Servisu Asesór iha Ministériu Sira














