Connect with us
Pakote Ahi

Ekonomia

CLN Sei ‘Blacklist’ Kompañia Importa Produtu Hosi Estranjeiru

Published

on

Hatutan.com (05 Novembru 2021), Díli—Centro Logistica Nasional (CLN) sei serbisu hamutuk ho Comissão Anti Corrupção (CAC), Autoridade Inspesaun no Fiskalizasaun Atividade Ekonómika, Sanitária no Alimentar (AIFAESA)  ho Alfandega, hodi superviziona kompañia ne’ebé fornese produtu lokál ba CLN, maibé importa hosi rai-liur, hanesan Atambua-Indonézia.

Hare-kulit ne’ebé prontu atu prodúz sai foos lokál iha Sare. Foto/Hatutan.com

“Ha’u hetan ona informasaun kona-bá kompañia balun ba sosa fali produtu hosi rai-liur mak mai hatama iha CLN, balun hatama kontainer illegál. Ha’u labele temi naran, maibe CLN sei serbisu hamutuk ho entidade relevante-sira hodi hatene loloos kontainer no produtu ne’ebé mai hosi liur. CLN sei la autoriza atu hasai kontainer,” Prezidente CLN, Gervásio Cardoso de Jesus da Silva, hateten ba Hatutan.com via telefónika, Sesta (05/11/21).

CLN mós sei kontinua foti medida ba produtu lokál ne’ebé identifikadu la di’ak, sei blacklist kompañia ne’ebé hatama produtu lokál la tuir regra ne’ebé estabelese ona.

Governu Prevee Millaun $7 Sosa Produtu Lokál

Advertisement

Governu liuhosi CLN, prevee osan ho montante millaun $7 hosi fundu Covid-19, hodi sosa produtu lokál ho item neen, hanesan Fo’os-rai, Batar, Koto, Foremungu, Fore-Amak no Fore-rai.

Valor osan ne’ebe fó ba kompañia depende ba proposta no kuantidade hosi fornesimentu produtu lokál ne’e, maibe bo’ot liu $500.000, no ki’ik liu $5.000.

Hosi kompañia nasionál 275  ne’ebé iha, kompañia CP Unipessoal Lda mak hatama proposta bo’ot liu ho montante $550.000, no kompania Istok Demangan Unipesoal Lda mak hatama proposta ho montante orsamentu  ki’ik liu hamutuk $6.250.

Kompañia Fornesedór Kestiona Folin Produtu

Governu liu hosi CLN hahú implementa programa sosa produtu lokál ho item neen hanesan foos-rai, Batar, Koto, Foremungu, Fore-amak no Fore-rai.

Advertisement

Objetivu hosi sosa produtu lokál ne’e atu identifika persentajen no kapasidade produsaun rai-laran atu bele apoiu umanitáriu, intervensaun merkadu no subsídiu bainhira iha proposta hosi komunidade.

Maski nune’e, iha lamentasaun oi-oin hosi kompañia fornesedór, no grupu toos na’in sira tanba konsidera Governu deside hodi hatuur folin produtu lokál ba item neen ne’ebé ki’ik liu, rezulta kompañia sira la hetan lukru.

“Ami manan oitoan de’it, tanba aluga karreta hodi tula produtu ne’e ba Dili no komunidade ne’ebé fa’an produtu ne’e hasa’e folin. Tanba ne’e, husu Governu atu hasa’e folin foos-rai no foremungu,” Jestór Merkadoria Grupu Toos na’in ‘Haven’, Tito de Oliveira Guterres, hateten ba Hatutan.com via telefónika, Sesta (5/11/21).

Preokupasaun hanesan mai hosi kompañia Lorico Lda, Alexandre das Dores Vong  ne’ebé husu Governu atu deside folin  permanente ba produtu lokál item neen ne’e, tanba dala barak toos na’in sira hasa’e folin tuir sira nia hakarak.

“Programa ida ne’e ajuda tebes agrikultór hodi motiva atu kontinua halo toos. Alende ne’e, hanesan mós oportunidade ba kompañia hodi bele fornese produtu ne’e ba Governu, maibé husu mós ba Governu atu hatuur folin permante,” Alexandre das Dores Vong, hateten.

Advertisement

Kona-bá preokupasaun hirak ne’e,  Prezidente CLN, Gervásio Cardoso de Jesus da Silva, hateten montante produtu lokál kada item bazeia ba diploma Ministeriál no la’ós CLN mak deside folin.

Iha Diploma Ministerial ne’e hateten katak, foos-rai kilograma ida 1 folin $1.25, Batar $0.50, koto $2.50, Foremungu $2.00, Fore-amak $1.50 no Fore-rai $2.00.

“Desizaun ba Folin ne’e mai hosi diploma ministeriál no la’ós CLN mak deside. Rekezitu seluk, kompañia mak tenke iha lisensa seguransa alimentár. Maibé, bainhira kompañia lakohi, entaun lalika asina no bainhira asina ona kontratu maka tenke kumpre akordu,” Gervásio Cardoso, esplika.

Rekezitu ida iha diploma ministerial ne’e mensiona katak, kompañia tenke sosa produtu lokál hosi toos-na’in no CLN la autoriza atu sosa iha rai-liur, maski laiha determinasaun no limitasaun ba kompañia atu hatama item produtu neen ne’e, tanba depende ba kapasidade produsaun no bazeia ba proposta hosi kompañia.

Fornesimentu produtu lokál ne’e, ba primeira faze hahú ona iha 20 Outubru no sei termina iha 08 Novembru tinan ne’e, depois sei kontinua ba segunda faze.

Advertisement

Tabela 1-Produtu Lokál hirak ne’ebé aprovadu atu fornese ba armazén CLN

Item

              Deskrisaun

1

Foos-rai (mutin, metan, mean)

Advertisement

2

Batar Musan

3

Koto

4

Advertisement

Fore-mungu

5

Fore-Amak (metan-mean)

6

Fore-rai

Advertisement

 

Tabela 2–Lista proposta oráriu atividade fornesimentu produtu ai-han lokál haktuir hosi parte daruak ne’ebé indika kuantidade fornesimentu iha kaza faze

 

Item

Deskrisaun

Advertisement

Presu kada kilograma ne’ebé konkorda

1

Foos-rai (mutin, metan, mean)

$1.25

2

Advertisement

Batar Musan

$0.50

3

Koto

$2.50

Advertisement

4

Fore-mungu

$2.00

5

Fore-Amak (metan-mean)

Advertisement

$1.50

6

Fore-rai

$2.00

Jornalista: Carmelita Isaac

Advertisement

Kontinua Le'e
Advertisement
Hakarak Hato'o Komentariu?

Husik Hela Komentariu

Your email address will not be published. Required fields are marked *

Ekonomia

Indonesia Salurkan Rp 4,4 Miliar Dukung Program Reformasi Manajemen Keuangan Timor-Leste

Published

on

Hatutan.com, (16 Mei 2024), Dili– Pemerintah Republik Indonesia melalui Lembaga Dana Kerja Sama Pembangunan Internasional (LDKPI) atau Indonesian AID menyalurkan bantuan dengan nilai Rp 4,4 miliar untuk pelaksanaan program reformasi manajemen keuangan Timor-Leste (Financial Management Reform Program): Development of Public and Private Accounting Standards dan Executive Development Program: Indonesian Government Financial Management System Training for Timor-Leste.

(more…)

Kontinua Le'e

Ekonomia

18 Maiu 2024, Aero Dili Lansa Vou Dahuluk Díli-Oecusse

Published

on

Hatutan.com, (14 Maiu 2024), Díli—Aviaun komersiál Timoroan nian, Aero Dili, Sábadu 18 fulan-Maiu 2024, halo inaugural flight ka lansa vou dahuluk bá Rejiaun Administrativu Espesiál Oe-Cusse Ambeno (RAEOA).

(more…)

Kontinua Le'e

Ekonomia

ENERPROCO Vs Timor Gap, Prontu Ona bá Tribunál Arbitrajen iha Singapura

Published

on

Hatutan.com, (14 Maiu 2024), Díli—Kompañia konsultór  internasionál ENERPROCO  rejistu ona kazu disputa kontratuál hasoru empreza estatál Timor nian, Timor Gap tanba sira konsidera jestór atuál Timor Gap hapara sira-nia kontratu la tuir prosedimentu kontratuál inklui seidauk halo pagamentu bá sira tuir fatura ka invoices lima (5) ne’ebé mak sira submete ona bá Timor Gap.

(more…)

Kontinua Le'e

Trending