Connect with us
Pakote Ahi

Nasionál

Terrenu Armazén Kombustivel iha Metinaro Disputa, Timor Gap Asina Kontratu Projetu Peskiza ho Empreza MGS iha Jakarta

Published

on

Hatutan.com, (13 Marsu 2023), Díli—Terrenu ka rai ne’ebé atu harii armazén  kombustivel sei iha disputa nia laran entre komunidade rai na’in sira ho Timor Gap, Empreza Públika, maibé  autoridade sira iha empreza estatál ne’e estabelese  ona kontratu projetu  peskiza ho  empreza PT. Mahakarya Geo Survey (MGS)-Indonézia iha Jakarta iha loron 13 fulan-Janeiru 2023 .

Lee Mós : ANPM-Timor Gap Asina Kontratu Fahe PSC

Timor Gap ho PT. Mahakarya Geo Survey (MGS) asina akordu iha Jakarta kona-bá projetu lavantamentu atu harii Armazén Kombustivel iha Metinaro, Díli. Foto/Espesiál

Terrenu ka rai ne’ebé parte kompetente sira hosi Timor Gap identifika atu harii armazén  kombustivel Timor Gap nian  ho medida ektare 101 ne’e lokaliza iha área Aldeia Manuleu, Suku Wenunuk, Postu Administrativu Metinaro, Munisípiu Díli.

Iha tinan 2013, Timor Gap halo pedidu ida bá Sekretariu Estadu Terres no Propriedade (SETP) kona-bá fatin atu harii armazén kombustivel konsege indika fatin rua; ida iha Hera atuál planta eletrisidade nia sorin ne’ebé agora Esperansa  Timor Oan (ETO) mak harii hela nia depózitu iha ne’ebá no ida fali maka iha Metinaru, Suku Wenunuk. Maibé, komunidade sira ne’ebá reklama katak rai ne’e rai eransa hosi sira-nia bei’ala sira nian la aseita atu fó rai refere bá Timor Gap.

Advertisement

Iha loron 13 fulan-Janeiru 2023, autoridade sira hosi Timor Gap asina  kontratu ho PT Mahakarya Geo Survey (MGS) iha edifísiu  PT. Mahakarya Geo Survey nian iha Tebet Timur Raya, Jakarta-Indonézia.

Sita hosi pájina ofisiál Facebook Timor Gap relata, asina akordu ne’e reprezenta hosi Diretór Jestaun Unidade Negósiu Downstream TIMOR GAP, Francelino Boavida ho ninia delegasaun sira akompaña hosi Iliah nu’udár Diretór Prezidente MGS.

Iha Sesta, 10 fulan-Marsu 2023, Hatutan.com halo entrevista ida ho Francelino Boavida iha nia gabinete Timor Plaza, esplika, inísiu hosi projetu ne’e hahú kedan hosi Governu anteriór iha 2013 atu harii seguransa enerjétika iha rai-laran tanba iha Timor-Leste setór privadu sira mak iha depózitu atu rai kombustivel.

Desizaun kona-bá fatin Hera, SETP anula hikas tanba iha fallansu no iha mós razaun balun katak iha ona arrendamentu, nune’e haree fali fatin seluk maka Metinaro ne’e.

Ho desizaun ne’e, iha momentu ne’ebá Timor Gap submete kedan pedidu bá SETP hodi hetan sertifikadu de uzu ba rai nian, maibé tanba jestaun anteriór sira iha Timor Gap la konsege implementa projetu ida ne’e, entaun hetan tiha sertifikadu de uzu maibé la utiliza.

Advertisement

Akordu kontratu Timor Gap ho PT. Mahakarya Geo Survey (MGS). Foto/Instagram henky.suharto

Iha tinan 2020 bainhira Timor Gap nia jestór foun simu mandatu, hahú tau iha planu atu harii depózitu kombustivel ne’e, hanesan asuntu importante ida bá Timor-Leste.

Tanba kleur la uza fatin ne’e, nune’e Timor Gap ba halo hikas re-identifikasaun no diskusaun hodi konvida autoridade lokál sira no komunidade ne’ebé afetadu hodi halo fali levantamentu foun, tanba besik tinan 10 la utiliza, nune’e komunidade balun komesa halo fali atividade iha terrenu ne’ebé identifika hodi halo atividade no kuda ai-horis.

“Presiza re-identifika atu atualiza fali dadus no iha tinan kotuk ekipa inter-ministeriál ne’ebé forma no Timor Gap fasilita de’it tanba hanesan rekerente bá projetu ida-ne’e hodi involve SETP tanba sira mak haree asuntu rai ninian, involve mós Ministériu Agrikultura no Peskas (MAP) liu-liu Pekuária no Floresta atu bá halo identifikasaun ba ai-horis, planta no ai-fuan sira ne’ebé iha valór ekonómiku, no involve mós Sekretáriu Estadu Arte no Kultura (SEAK) tanba presiza mós halo inventarizasaun bá fatin lulik sira, rate, no fatin sagradu sira,” Francelino Boavida, hateten ba Hatutan.com.

Sei involve mós Ministériu Obras Públika (MOP) tanba hakarak atu identifika mós uma sira iha laran no hahú halo moru ka estrutura sira permanente no semi permanente.

Ekipa inter-ministeriál ne’e halo ona servisu iha tinan kotuk no servisu sira finaliza ona, iha ona relatóriu no dadus sira kona-bá rai ida ne’ebé propriedade no mós fatin sira ne’ebé iha relasaun ho kultura ninian.

Nia konta tuir katak, hahú iha 2013 Timor Gap halo kontratu ho empreza Worleyparsons hosi Austrália-Singapura hodi halo Study Concept haree atu harii armazén kombustivel ne’e iha tasi laran ka iha rai maran.

Advertisement

Estudu ne’e tanba kleur liu, tinan sanulu liu ona presiza atualiza tanba ne’e Timor Gap hanoin atu halo fali estudu tékniku enjeñaria ida hodi haree viabilidade tékniku no parte komersiál nian. Nune’e, iha tinan-2021, Timor Gap halo fali prosesu re-tenderizasaun tanba iha prosedimentu balun bá eskopu ida mak atu halo estudu atualizasaun ba estudu viabilidade ne’ebé antes ne’e halo ona.

Rai komunidade Metinaro nian ne’ebé Timor Gap atu utiliza bá harii Armazén Kombusivel ho ektere 101. Foto/Elio dos Santos da Costa

Hafoin estudu ne’e mak foin kontinua ba halo estudu foun ne’ebé hanaran Front and Engineering Design Study hodi bele haree rai iha ne’ebá ne’e di’ak ka la’e.

Kontratu kona-bá Front and Engineering Design Study halo tiha ona ho empreza ida naran Tri Patra Engineering hosi Indonézia no agora daudaun estudu atualizasaun bá viabilidade halo hela.

“Depois de ida-ne’e, presiza dadus peskiza tanba ne’e Timor Gap halo mós kontratu ho empreza konsultór no peskizadór ida hosi Indonézia ho naran Mahakarya no kontratu rua ne’e hotu ho valor millaun $3-resin,” nia hateten.

Empreza sira oras-ne’e daudaun hahú halo preparasaun, molok halo mobilizasaun bá ekipamentu sira, sei halo uluk inspesaun tanba presiza perfurasaun oituan iha tasi laran atu haree karaterizasaun tasi bele harii portu no preparasaun hahú la’o, semana oin ekipa ida Timor Gap nian sei ba Indonézia atu akompaña prosesu.

Iha fulan ne’e nia rohan sei halo mobilizasaun ba ekipamentu hosi Jakarta mai Timor-Leste hodi hahú halo estudu no peskiza iha terrenu no peskiza hotu sei kontinua ba eskopu sira tuir-mai hamutuk haat hanesan Geotecnical study hodi foti amostra rai nian hodi bele haree karaterizasaun rai, Geofísical estudu ba iha tasi laran, iha mós Topografy estudu ida uza drone hodi haree elevasaun rai oinsá no estudu ida atu kompleta mak study Methotion (Methods) atu haree kona-bá parte tasi nian hodi haree udan iha Timor-Leste nia frekuensua inklui anin nia intensidade atu aban bairua hari armazén kombustivel ne’e karik bele hatene fulan saida mak tasi boot no ki’ik atu ró bele atraka.

Advertisement

“Estudu sira ne’e ita espera bele hahú iha inísiu Abril no sei presiza fulan tolu ka haat atu konklui. Iha dadus hosi estudu sira ne’e mak sei oferese ba empreza Mahakarya hodi halo Engineering study hodi halo dezeñu no prosesu rua ne’e nia kontratu la’o hela,” nia espera.

Rai na’in sira rejeita atu utiliza sira-nia rai bá harii Armazén Kombustivel. Foto/Elio dos Santos da Costa

Estabelesimentu kontratu entre Timor Gap ho empreza Mahakarya bá asina iha Jakarta tanba antes estabelese kontratu iha eskopu balun atu halo aliñamentu tanba estudu rua ne’e Timor Gap asina ho tempu ne’ebé hanesan no presiza hasoru-malu direta no tékniku sira hosi Timor Gap presiza bá halo diskusaun balun ho Mahakarya group hodi garante katak, sira nia ekipamentu prienxe duni rekizitu sira ne’ebé presiza iha kontratu ne’e, nune’e liu hosi vizita traballu no inspesaun bá ekipamentu Timor Gap deside asina kontratu iha Jakarta.

“Normalmente kontratu bele asina iha Timor-Leste no mós bele iha Jakarta no ne’e relative,” nia esklarese.

Timor Gap mós halo kontaktu ho komunidade iha terrenu la’o nafatin atu garante susesu bá estudu viabilidade ne’ebé iha tamba iha estudu Engineering ne’e, tékniku sira halo de’it hosi edifísiu no presiza de’it dadus balun hosi terrenu, maibé iha estudu ne’ebé empreza Mahakarya group halo presiza mobiliza ekipamentu no monta iha fatin ne’ebá.

Timor Gap halo enkontru no kontaktu ho komunidade sira iha fulan kotuk ho reprezentante Prezidente Autoridade Munisípiu Díli, Administradór Postu Administrativu Metinaro, Xefe suku, xefe Aldeia, komunidade inklui grupu Rede ba Rai tanba komunidade ne’ebé rejeita sempre fó fiar bá Rede ba Rai atu halo advokasia bá sira.

Maski komunidade iha nafatin lamenta, maibé Timor Gap koko esplika bá sira kona-bá importánsia hosi estudu viabilidade, enkuantu finalidade hosi estudu ne’e mak sei justifika projetu ne’e bele duni ka lae atu harii iha fatin ne’e.

Advertisement

Teknikamente, estudu ne’ebé halo maka hatudu katak kustu atu harii armazén kombustivel ne’e ho valor as liu konserteza bele hili fatin seluk, tanba ne’e husu komunidade atu fó tempu ba estudu ne’ebé sei halo tanba kona-bá atu liberta ka atu halo kompensasaun ba komunidade afetadu sira ne’e kompeténsia Ministériu Justisa (MJ) nian liu hosi parte Diresaun Nasionál Terras no Propriedade (DNTP).

Estudu ne’ebé sei halo importante atu haree katak, fatin ne’ebá ne’e viavel atu harii armazén kombustivel ka lae, no parte Timor Gap esplika ida-ne’e bá komunidade hodi husu sira nia apoiu atu prosesu ne’e bele la’o ba oin.

Nain bá rai sira iha Metinaro dada lia ho jornalista Hatutan.com no rezeita atu fó sira-nia rai ba Timor Gap atu harii armazén kombustivel. Foto/Elio dos Santos da Costa

Timor Gap mós halo esplikasaun ba komunidade katak, durante estudu iha terrenu benefísiu saida mak komunidade sei hetan, traballadór 100 mak sei bá halo servisu iha fatin ne’ebá, sira presiza fatin bá deskansa, komunidade bele fó sira nia uma bá aluga.

Estudu ne’e sei fó mós kampu traballu bá joven sira, komunidade nia produtu lokál sira ne’ebé iha hanesan modo-tahan no na’an bele folin no kontribui bá ekonomia lokál.

Kona-bá disputa rai ho komunidade, Timor Gap nafatin anota tanba iha ona enkontru lubuk ida ne’ebé halo, sempre involve mós komunidade ne’ebé hato’o sira nia pedidu no preokupasaun kona-bá rai, maibé atu dehan katak, liga ba rai ne’e kabe liu ba kompeténsia DNTP.

“Timor Gap hanesan proponente bá projetu, submete pedidu husu fatin atu harii no rai ne’e sei iha disputa karik, ne’e kompeténsia Ministériu Justisa. Ami nia parte anota katak komunidade balun iha hanoin oin-seluk relasiona ho implementasaun projetu armazén kombustivel ida-ne’e,” subliña.

Advertisement

Komunikasaun entre Timor Gap no Diresaun Nasionál Terras no Propriedade la’o di’ak tanba durante ne’e bainhira Timor Gap ba halo re-identifikasaun no sorumutuk sira ho komunidade, sempre involve DNTP no relatóriu iha hotu ona. Timor Gap laiha kompeténsia públika maibé identifika ona uma-ka’in hira mak iha direitu ba rai no estatutu, tanba presiza evidénsia atu komprova dehan rai ne’e rai Estadu ka rai komunidade.

Mahakarya Kontente ho Akordu

Timor Gap ho Mahakarya asina akordu bá projetu levantamentu atu harii armazen kombustivel. Kontratu ne’e asina iha Jakarta. Foto/Instgaram henky.suharto

Tuir komunikadu ne’ebé Hatutan.com asesu hosi konta Facebook Timor Gap publika iha loron 13 fulan-Janeiru 2023, relata  Konsellu Administrasaun no Jestaun Jerál MGS nian kontente tebes hodi simu memória ida-ne’ebé preparadu ho di’ak, kompostu hosi produtu espesialmente korradu Timor-Leste nian – eskluzivu hosi ofisiál sira hosi Timor Gap hanesan símbolu ida-ne’ebé Timor Gap simu MGS nu’udár parte ida hosi dezenvolvimentu seguransa enerjétika.

Francelino Boavida hateten, Timor Gap hili MGS nu’udár kontraktor bá peskiza ho esperiénsia naruk no rejistu reputável iha indústria, ne’e importante tebes atu marka inísiu ba jornada seguransa enerjétika Timor-Leste nian no hein katak, MGS sei hatudu dedikasaun boot atu implementa planu ne’e ho susesu.

Iha komunikadu ne’e mós esplika katak, Henky Suharto, Fundadór no Diretór Ezekutivu MGS nian, kontente tebes ho asinatura memorandum ida ne’e.

“MGS sente onra tebes atu lori konfiansa no oportunidade ne’ebé fó ona ba projetu ida-ne’e no hatudu kompromisu boot hodi fornese servisu ho maneira seguru no ho kualidade prestasaun ne’ebé aas,” Hatutan.com sita deklarasaun Henky Suharto iha konta Facebook Timor Gap.

Advertisement

MGS mós iha esperansa boot katak, bele partisipa iha projetu ida-ne’e hodi apoia vizaun boot sira governu Timor-Leste nian – liuliu bá kreximentu lalais setór ekonómiku Timor-Leste nian.

Projetu ne’e bazeia ba atividade lima (5) hanesan Topographic & Aerial Mapping, Onshore Geotechnical, Nearshore Geophysical, Offshore Geotechnical, no Metocean.

Komunidade Rejeita Harii Armazén  Kombustivel

Rai ektare 101 komunidade Mertinaro nian ne’ebé Timor Gap atu harii armazén kombustivel. Foto/Elio dos Santos da Costa

Komunidade afetadu sira rejeita atu Timor Gap, Empreza Públika harii armazén  Kombustível iha sira-ninia rai ne’ebé lokaliza iha aldeia Manuleu, Suku Wenunuk.

Portavós família afetadu, Zacarias dos Santos esplika, estatutu rai ne’e nu’udár rai privadu, kultura no eransa hosi bei’ala sira, ne’ebé husik hela bá sira to’o ohin loron. Tanba ne’e, molok ne’e sira mós sukat ona rai ne’e hodi bá família sira, balun uza bá harii uma, halo to’os no hakiak animál.

Rai ne’e komunidade okupa dezde tinan 2001 to’o ohin loron no konsidera nu’udár rai produtivu, tanba durante ne’e sira utiliza bá halo to’os, kuda ai-han bá sustenta moris. Razaun hirak ne’e hotu maka, família afetadu sira rejeita entrega bá Timor Gap.

Advertisement

“Ami-nia pozisaun metin nafatin, laiha mudansa. Ami lakohi entrega rai ne’e bá Timor Gap,” Zacarias dos Santos hateten bá Hatutan.com iha Aldeia Manuleu, Suku Wenunuk, Metinaro, Sesta (10/03/2023).

Antes ne’e Timor Gap halo ona sosializasaun ba komunidade katak sei foti rai ho medida ektares 186, maibé iha loron 13 fulan-Fevereiru, tinan ne’e, ekipa tékniku sira bá deklara katak, sei foti de’it rai ektare 101. Ida ne’e ektare 1 pertense bá rai Estadu, ektare 100 mak ho estatutu nu’udár rai privadu.

“Rai ne’e ami prepara bá jerasaun foun sira atu hakat mai hela tán iha ne’e. Agora iha uma-lima mak ami harii ona iha rai ne’e nia leten,” Zacarias dos Santos, hateten.

Hatán kona-bá bainhira Timor Gap kontinua mantein ho planu hodi harii armazén kombustivel, no fó indenizasaun, Zacarias dehan, sira seidauk bele ko’alia to’o iha ne’ebá, tanba oras-ne’e prosesu la’o hela.

“Ami rejeita nafatin. Ami seidauk ko’alia kona-bá indenizasaun. Ida-ne’e tanba prosesu la’o hela, ne’ebé, ami seidauk ko’alia to’o iha ne’ebá,” Zacarias la aseita.

Advertisement

Molok ne’e, iha prosesu identifikasaun bá terrenu parte Timor Gap ho Terras Propriedade no Autoridade lokál sira, ekipa Ministériu Justisa, akompaña mós hosi Veteranu sira, la fó koñesimentu uluk bá na’in bá rai sira, katak na’in bá rai sira rasik mós la hatene.

Ekipa Timor Gap ho PT. Mahakarya Geo Survey (MGS) foto hamutuk iha Jakarta. Foto/Instagram henky.suharto

Iha sosializasaun mak parte Timor Gap foin informa bá na’in bá rai sira kona-bá sira ninia planu atu foti rai ne’e, hodi harii Armazén  Kombustivel.

“Sosializasaun ne’e sira mai dala-haat. Sira ho hakfodak-hakfodak mai de’it, ne’ebé ami nunka hatene. Hahú inísiu kedan laiha rekoñesimentu bá ami nu’udár na’in bá rai. Sira identifika hotu tiha mak ami foin hatene katak, Timor Gap nia planu ne’e tama iha fatin ida ne’e atu uza bá harii armazén  Kombustivel, Rezerva Mina,” Zacarias esplika.

Durante prosesu tomak hahú hosi identifikasaun rai to’o sosializasaun, sira observa katak maioria autoridade lokál no komunidade la apoia família afetadu sira, maibé afavór hotu bá Timor Gap nia planu.

“Tuir deklarasaun hosi Xefe Suku sira, deklara sira-nia aan katak, sira prontu mate bá Estadu. Ne’ebé, ida-ne’e ami labele tama to’o iha ne’ebá. Ne’e hanesan buat ida karik, sira nega ona votu ne’ebé ami fó bá sira. Tanba ne’e, ami laiha buat ida ho Xefe aldeia no suku maibé agora sira la besik ami ne’e, ami mós baibain de’it,” nia hateten tán.

Parte família afetadu sira hato’o ona mós keixa bá iha Rede bá Rai no oras-ne’e prosesu la’o hela tanba ne’e husu Timor Gap atu buka rai seluk hodi instala sira-ninia planu, tanba iha Timor-Leste sei iha rai potensiál barak tebes.

Advertisement

“Bele karik, buka fali fatin seluk bá. Tanba ami hanesan kontribui tiha ona bá estadu, rai sira besik jardín dos Herois ne’e ami mak entrega de’it bá Estadu, ministériu defeza. Ne’ebé, ami nia rai mak hela ona ida uitoan ne’e. Entaun, ami-nia rekomendasaun maka ne’e, tenke buka fatin seluk atu bele harii fali armazén kombustivel,” nia sujere.

Iha fatin hanesan, família afetadu Judito Ximenes Dias hateten, prosesu inísiu bainhira Timor Gap bá halo identifikasaun terrenu laiha konsiderasaun. Nune’e, iha altura ne’ebá, mosu diferensa komunikasaun no konsege iha konflitu uitoan entre sira, maibé ikus mai rezolvidu.

Iha primeira sosializasaun, rezultadu laiha, segunda mós nafatin laiha. Maibé, to’o fali iha sorumutuk ida ikus liu, foin lalais iha sede aldeia, ekipa Timor Gap nian planeia atu halo uluk peskiza. Hosi rezultadu peskiza ne’e mak foin haree, viavel ka lae atu estabelese armazén  kombustivel.

Durante ne’e parte família afetadu sira konsege hakbesik an bá iha Rede Bá Rai, liuhosi nia Advogadu sira, hodi hato’o kona-bá preokupasaun hirak ne’e. Ho ida ne’e maka buat hotu la’o tuir Lei.

“Ami hirak ne’ebé mak rejeita ne’e ho razaun katak, rai mak ida ne’e de’it ona. Ohin, ita-boot sira tesik mai, parte F-FDTL nian, avansa tesik mai, rezerva mak ida ne’e de’it ona bá jerasaun futuru,” Judito Ximenes Dias hateten.

Advertisement

Kona-bá ema balun dehan rai ne’ebé daudaun sira defende durante abandona de’it, Judito dehan rai abandonadu ne’e la signifika Estadu atu foti tuir ninia hakarak de’it. Maibé, buat hotu-hotu tenke halo tuir kbi’t no rekursu pesoál rasik no haree mós bá kondisaun moris família nian.

“Ne’ebé, atu to’o iha ne’ebé mós ami nafatin ho advogadu sira, atu to’o Tribunál ka atu to’o iha ne’ebé mós, depois mak desizaun ne’e mai. Ami mantein nafatin ho desizaun ida ne’e,” Judito Dias hateten.

Família afetada, Agripina da Cunha mós defende katak, sei la entrega rai ne’e bá ema sé de’it, tanba sé rai entrega fali bá Governu maka sira laiha tán ona rai seluk atu bá hela. Agora daudaun de’it mós, iha uma-ka’in ida, família haat to’o lima mak hela hamutuk uma ida.

“Ami rejeita totál atu fó rai ne’e bá Timor Gap. Tanba ami agora rai laiha ona. Rai mak ida ne’e de’it ona. Sé mai foti tán ida ne’e entaun, ami atu bá hela tán fali iha ne’ebé. Tanba ne’e mak agora ne’e rai ida ne’e ami la fó no ami mantein nafatin,” nia defende.

Autoridade Lokál Respeita Desizaun Povu ho Estadu

Advertisement

Xefe Aldeia Manuleu, António Paulo. Foto/Hatutan.com

Iha fatin hanesan, Xefe Aldeia Manuleu, António Paulo deklara katak hanesan autoridade lokál sempre respeita desizaun hosi komunidade no mós Estadu. Tanba ne’e, nia haktuir, foufoun ekipa Timor Gap atu bá identifika rai ne’e sempre liuhosi xefe aldeia hodi informa bá komunidade, partisipa iha sosializasaun hafoin aseita tiha mak bele foti rai ne’e.

“Desizaun ne’e hosi komunidade. Ha’u labele foti naranaran de’it. Ha’u nu’udár autoridade lokál koopera nafatin ho Estadu,” Xefe Aldeia Manuleu, António Paulo hateten.

Autoridade komunitáriu ne’e rekoñese katak, rai ne’ebé Timor Gap atu foti ne’e ho estatutu rai privadu, katak rai komunidade ninian. Tanba ne’e, durante ne’e Estadu hamutuk ho autoridade lokál sempre koordena ho na’in bá rai sira iha sosializasaun.

“Antes ne’e Timor Gap mai liuhosi ami no ami halo aproximasaun ho komunidade. Maibé, até agora sira la aseita nafatin. Rejeita hotu no balun de’it mak aseita, maibé hosi kotuk, oin ne’e sira la aseita hotu,” António Paulo hateten bá Hatutan.com.

Autoridade lokál ne’e mós rekoñese katak, iha inisiu bainhira Timor Gap identifika rai ne’e, mosu reasaun maka’as hosi komunidade no sempre duun bá autoridade lokál mak sala.

“Dehan informasaun laiha, mai ne’e la pasa informasaun, autoridade lokál mai nonook de’it. Ami nunka nonook, ami nu’udár liman-ain Estadu nian ami tenke hato’o. Ne’ebé, na’in mak deside hakarak ka lakohi mós na’in mak ko’alia,” Xefe aldeia António afirma.

Advertisement

Ho rejeisaun hirak mak durante mosu, autoridade lokál ne’e mós rona katak, família afetadu sira ne’e hato’o ona keixa bá Rede bá Rai, inklui Provedoria dos Direitos Humanos e Justiça( PDHJ) ne’ebé tun ona to’o iha terrenu.

Rai balun ne’ebé komunidade sira halo atividade. Foto/Elio dos Santos da Costa

Xefe Aldeia Manuleu ne’e akompaña mós katak, ekipa sira Rede bá Rai husu inan-aman sira atu koopera, ho razaun katak Timor Gap bá atu halo de’it peskiza. Maibé, atu aseita ka la aseita ne’e desizaun fila-fali bá komunidade.

“To’o agora Timor Gap buka nafatin atu koopera mós sira lakohi. Sira haruka tiha sira seluk mak mai fali hasoru ho ha’u atu serbisu bá ida-ne’e,” nia hateten.

Hatán kona-bá medida saida mak durante autoridade lokál sira foti ona hodi solusiona problema ne’e, Xefe Aldeia Manuleu ne’e dehan, sira halo mediasaun beibeik ona, maibé komunidade la aseita nafatin.

“Mediasaun ne’e ami halo dala-barak ona, mais nunka aseita. Hakilar tán, mais ko’alia mós dehan ami mak ladi’ak hela de’it. Foin daudauk ne’e sira ko’alia ho Xefe Suku. Mais ami ko’alia mós la rona, sira dehan, ami rona de’it mak ekipa. Ita-boot ami la ko’alia. Ha’u dehan, ita-boot sira lakohi ko’alia mós mak ne’e ita-boot sira mak hili ha’u, nusa mak ha’u labele ko’alia. Ha’u ko’alia hotu ladi’ak, sira hakilar, ha’u pasiénsia de’it,” autoridade komunitáriu ne’e konta tuir.

Kona-bá oinsá ninia pozisaun  autoridade lokál iha Manuleu kona-bá planu ne’ebé Timor Gap iha, António Paulo dehan buat ne’e hasoru Estadu, komunidade bele ko’alia mós tenke koopera no rona mós Estadu.

Advertisement

Tuir informasaun ne’ebé autoridade lokál sira rona katak, iha fulan-abril ne’e nia laran, tékniku sira hahú hala’o peskiza iha área ne’ebá, durante fulan tolu laran. Medida totál rai ne’e, hamutuk hectare 86 mak Timor Gap sei foti hodi harii Armazén Kombustivel nian.

Rede bá Rai Akompaña no Defende Nafatin Direitu Komunidade

Rede ba Rai kontinua fó advokasia. Foto/dok.Rede ba Rai

Kona-bá ne’e, parte Rede ba Rai mós simu ona keixa no promete atu kontinua akompaña prosesu liuliu defende direitu vítima ka komunidade.

Koordenadór Nasionál Rede ba Rai, Pedrito Vieira haktuir katak, iha tinan rua (2) liubá, komunidade la satisfás no sente prejudikadu ho Timor Gap nia planu atu mai uza komunidade nia rai ektare 56, no komunidade lakohi atu entrega.

Rede ba Rai bá halo diskusaun ho komunidade dala hira ona, no husu atu ko’alia informasaun ida ne’ebé loos, organiza sira no ajuda atu bele ko’alia sira nia direitu ba propriedade.

“Rai ne’e la’ós disputa. Rai ne’e komunidade iha evidénsia ne’ebé forte loos. Iha evidénsia kulturál, evidénsia pose no sira iha dokumentu parsela ne’ebé uluk rejistu sira nia rai. Entaun sira labele fó ona rai tanba rai seluk laiha ona atu uza hodi kontinua sira nia moris hanesan uza ba atividade agrikultura, haki’ak animál no ba hela fatin,” Pedrito Vieira hateten ba Hatutan.com iha serbisu fatin Faról.

Advertisement

Rede ba Rai klarifika katak, komunidade lakohi oferese sira nia rai la’ós ho razaun dehan katak lakohi koopera ho Estadu no Governu ba dezenvolvimentu nasionál.

“Tanba komunidade Metinaro nia kontribuisaun fundamentál ne’e oferese ona iha tinan hirak liu ba, fatin karrega tiru F-FDTL nian ne’e luan tebes, bele to’o ektare 100-resin, komunidade oferese ho gratuita iha tinan 2002, no sira laiha tán ona rai seluk atu bele hela,” Pedrito Vieira klarifika.

Tuir Rede ba Rai ninia advokasia katak, uluk komunidade oferese rai bá instituisaun F-FDTL ho promesa barak katak, Forsa sira utiliza hodi treinu tiru, depois komunidade bele husik animal livre iha laran, no promesa ida seluk maka aban bain-rua komunidade Metinaro prioridade bá rekrutamentu F-FDTL, inklui kuziñeiru atu fornese hahán bá soldadu sira ne’e mós sei foti hosi komunidade Metinaro.

“Realidade promesa hirak ne’e mamuk de’it. Nune’e agora fó impaktu bá komunidade tama mós la di’ak, animál sira hakiak iha ne’e mós la di’ak tamba moru hale’u. Tanba ne’e komunidade mantein prinsípiu katak rai ne’e sira la fó no atu ba to’o Tribunal mós sira pronto. Entaun sira husu ajuda ba Rede ba Rai atu akompaña no defende sira nia direitu kona-bá rai ne’e,” Pedrito Vieira haktuir.

Maski Rede bá Rai simu keixa dala ida de’it maibé iha komunikasaun nafatin no ekipa advokasia Rede ba Rai bá bei-beik iha ne’ebá hodi halo peskiza no estuda kona-bá kazu sira rekolla informasaun liga ho rai ne’e.

Advertisement

“Ami akompaña no defende nafatin sira nia direitu. Ami mós komunika ho Timor Gap ba hasoru sira atu ami halo esplikasaun fundamentál nu’udár liman ain ba komunidade nia interese. Prosesu la’o hela, Timor Gap mós iha planu nafatin, komunidade mós mantein pozisaun lakohi husik sira nia rai. Maske iha diálogu entre DNTP, Timor Gap ho komunidade,” ,” nia esplika.

Rede ba Rai mós konvida ona parte Timor Gap, nune’e Rede ba Rai onestu esplika katak, nu’udár Timoroan ne’ebé hosi terus oioin mak hetan ukun rasik an, lalika halo terus tán povu, karik  iha rai mamuk iha Timor-Leste la iha liu ona mak Timor Gap bele foti, maibé tenke foti ho dignu, tanba aproximasaun nu’udár umanu halo planu ba sira, se sira sai hosi rai ne’e sira hela iha ne’ebé, trata sira ho dignu bele halo sira nia uma foun, dada eletrisidade, dada bee moos no sira seluk tán tanba buat hotu-hotu la’o tuir Lei.

“Maibé depende ba konkordánsia legalmente, tanba ita nia nasaun adopta sistema de direitu. Oras-ne’e daudaun Rede ba Rai halo Komunikasaun ho Timor Gap di’ak nafatin maibé buat hotu-hotu la’o tuir Lei,” nia fundamenta.

SETP Husu Komunidade Koopera Ho Estadu

Sekretáriu Estadu Terras no Propriedades (SETP), Eldino Rodrigues dos Santos. Foto/Elio dos Santos da Costa

Sekretáriu Estadu Terras no Propriedades (SETP), Eldino Rodrigues dos Santos, husu bá komunidade iha Metinaro atu koopera ho Estadu.

“Rai ne’ebé Timor Gap atu estabelese armazén kombustivel ne’e prosesu la’o hela. Iha komunidade balun mak reklama maibé Lei hateten bele rai privadu importante tenke iha dokumentu komprovativu, katak rai ne’e diretu bá privadu ida nian. Maibé bainhira Estadu presiza atu halo atividade ruma bá interese komún, sidadaun ne’ebé di’ak tenke koopera,” Eldino Rodrigues dos Santos esplika.

Advertisement

KRDTL artigu 141 kana-bá Le bá Rai nian ne’ebé hateten, Lei mak regula propriedade, nia uzu no utilidade rai nian, hanesan fatór produsaun ekonómiku ida.

Atu Estadu bele konsidera ho dignu halo indenizasaun  ka rekompensa bá  sasán no buat sira ne’ebé  durante ne’e komunidade halo iha fatin ne’ebá hanesan sidadaun ne’ebé di’ak tenke koopera ho Estadu.

Parte Timor Gap iha ona koordenasaun verbalmente no iha mós informasaun definitivu atu harii armazén kombustivel hanesan seguransa enerjétika ba Timor-Leste.

Parte Terras no Propriedade iha ona prosesu atu halo atribuisaun sertifikadu ba  Timor Gap no prosesu la’o, Timor Gap rasik koopera ho Estadu liu-liu ekipa tékniku sira tun hotu iha terrenu hodi halo levantamentu atu haree komunidade hirak mak konsidera disputa hodi rezolve.

Parte Terras no Propriedade mós iha koñesimentu kona-bá akordu entre Timor Gap ho kompañia ne’ebé atu halo estudu ba fatin ne’e.

Advertisement

Sekretáriu Estadu Terras no Propriedade mós rekoñese katak, disputa rai hosi komunidade ne’e barak tebes, balun disputa entre komunidade ho komunidade no balun komunidade ho Estadu.

Nia fó ezemplu katak, alargamentu Aeroportu Comoro, projetu refinaria iha Betanu no supply base iha Suai no LNG iha Beaço Viqueque.

Iha reklamasaun balun hosi komunidade kona-bá disputa rai, em prinsípiu parte Servisu Terras Propriadade, liu hosi Departamentu Mediasaun nian bainhira sira laiha solusaun, entaun enkamiña bá komisaun Terras, tanba Komisaun ne’e eziste atu rezolve disputa sira ne’e no bainhira laiha ona solusaun mak enkamiña bá iha Ministériu Públiku (MP) no iha Tribunál maka foti desizaun.

Ekipa Kobertura Hatutan.com

Advertisement
Kontinua Le'e
Advertisement
Hakarak Hato'o Komentariu?

Husik Hela Komentariu

Your email address will not be published. Required fields are marked *

Nasionál

Posibilidade Governu Aprezenta Kandidatu Foun Komisáriu CAC

Published

on

Hatutan.com, (23 Abríl 2024), Díli– Vise-Ministru Asuntu Parlamentár,  Áderito da Costa Hugo, informa proposta Lei, 2ª alterasaun bá Lei n°8/2009, 15 de jullu kona-bá Komisaun Anti-Korrupsaun (CAC siglá portugés), aprova  final global ona iha Parlamentu Nasionál iha loron 22 fulan-Abríl,  ho nune’e, Governu sei haree fali timoroan feto ka mane ne’ebé prenxe rekizitu hodi kandidatu  bá komisáriu CAC atu aprezenta bá Parlamentu Nasionál hodi hakat bá eleisaun.

(more…)

Kontinua Le'e

Nasionál

Eviksaun, Rede bá Rai Hato’o Ejizénsia 11 bá Governu

Published

on

Hatutan.com, (22 Abríl 2024), Díli— Rede bá Rai (RbR) hato’o ejizénsia 11 bá IX Governu Konstitusionál liuliu bá Sekretáriu Estadu Asuntu Toponímia no Organizasaun Urbana (SEATOU), Germano Santa Brites Dias, atu bele konsidera durante prosesu eviksaun bá komunidade ne’ebé okupa rai Estadu iha kapitál Díli.

(more…)

Kontinua Le'e

Nasionál

Jornalista Estajiáriu Na’in-11 Partisipa Kolókiu Públiku Molok Tuir Ezame Atu Hetan Karteira Profisionál

Published

on

Hatutan.com, (22 Abríl 2024), Díli– Conselho de Imprénsa (CI) Timor-Leste, Segunda (22/04/2024), kontinua fasilita formasaun liuhosi  atividade kolókiu públiku bá jornalista estajiáriu na’in-11 hodi hasa’e liután sira-nia abilidade profesionál no abilidade tékniku molok tuir ezame aptidaun atu hetan karteira profisionál.

(more…)

Kontinua Le'e

Trending