Connect with us
Pakote Ahi

Nasionál

Deskonfia, Korrupsaun iha Projetu Konstrusaun Memórial Masakre Santa Krús

Published

on

Hatutan.com, (14 Juñu 2023), Díli– Deskonfia, iha indikasaun risku bá korrupsaun iha projetu Konstrusaun Memórial Masakre Santa Krús.

Lee Mós : Konstrusaun Edifísiu RTTL,E.P Atrazu

Projetu Konstrusaun Moemoriál Masake Santa Krús.Foto/Elio dos Santos da Costa

Baze bá indikasaun risku bá korrupsaun iha projetu refere,  Tersa (13/06/2023), Comissão Anti Corrupção (CAC) halo inspesaun no fiskalizasaun terenu bá projetu ne’ebé ezekuta hosi empreza nasionál Bobolait, Lda, ne’ebé ezekuta valor projetu  millaun $1,385.

Enjineiru CAC, Feliciano Ximenes, ne’ebé bá halo fiskalizasaun terenu bá konstrusaun memórial masakre Santa Krús, informa  konstrusaun bá Memórial Masakre Santa Kruz, 12 Novembru 1991, hala’o husi empreza Bobolait, Lda desde tinan 2021 nian ho primeiru kontratu ho durasaun tinan ida hahu husi loron 22 fulan-Setembru 2021 too loron 22 fulan-Setembru 2022 no períodu kontratu ne’e rasik termina ona, maibé depois projetu na’in  (Governu) liuhosi Ministeriu Asuntu Kombatente bá Libertasaun Nasionál (MACLN, sigla portugés) ho kontraktor (empreza ezekutador), deside atu extende tan bá fulan-neen (6) no període fulan-neen ne’e rasik hela fulan ida tan nia termina tan ona no obra refere sei la termina.

Advertisement

“Ami bá hasoru empreza ezekutador bá obra monumentu Memórial Masakre Santa Krús no empreza hatoo nia difikuldade mak dezeñu ne’ebé konsultan prepara sira labele uza bá halo konstrusaun tamba dezeñu refere sira konsidera hanesan dezeñu seidauk kompletu katak dezeñu ne’ebé seidauk bele uza atu halo konstrusaun, entaun kontraktor ko’alia fila fali ho na’in ba projetu hodi sira rasik mak prepara fali dezeñu ida. Entaun tinan ida nia laran, ka tinan primeiru ne’e empreza halo fali dezeñu ida para bele uza no lori tempu naruk hodi hetan fali aprovasaun hosi nain ba projetu, entaun empreza ezekutador hahú fila fali servisu ne’e lao neneik tebe-tebes,” Feliciano Ximenes haktuir bá Hatutan.com iha nia servisu fatin, Edifísiu CAC  iha área Obrigadu Barack,  Caicoli, Díli, Kuarta (14/06/2023).

Enjineiru CAC, Feliciano Ximenes. Foto/Elio dos Santos da Costa

“Tersa horiseik, (13/06/2023) CAC bá hasoru project manager Bobolait, Lda iha terenu no project manager mós fo informasaun katak projetu ne’e nia implikasaun ne’e bo’ot liu tanba konsultan ne’ebé prepara dezeñu (tuir versaun empreza ezekutador, Bobolait, Lda) empreza labele uza ne’e  mak hodi afeita bá ninia durasaun tempu ne’e,” Feliciano Ximenes hatutan.

CAC bá halo ispesaun bá  projetu Memoriál  Masakre Santa Krú ne’e tanba iha tinan kotuk konsultan dezenñ rasik ho naran FIHIR bá hato’o keixa iha CAC, maibé direitamente bá hatoo bá Komisáriu CAC no ekipa diresaun investigasaun no CAC simu tiha keixa ne’e kontínua kedas halo verifikasaun bá dadus no dokumentu sira ne’ebé iha, entaun iha momentu ne’ebá tama ona bá períodu ikus mandatu Komisáriu CAC nian entaun superiór sira halo hela servisu sira ne’e no foin fó tempu bá tékniku sira tun bá haree.

“Ami tun bá ne’e, primeiru liga ho keixa husi komunidade ho projetu konstrusaun Memoriál Masakre Santa Krús, katak iha indikasaun korrupsaun  tamba naruk liu no deskonfia katak ema balun iha laran besik liubá veteranu sira entaun sira mak sai fali na’in bá konsultan, no sorin seluk konsultan mós mai hato’o keixa entaun ami bá atu halo inspesaun,” Nia informa.

Inspesaun bá terenu konstrusaun monumentu Memoriál Masakre Santa Krús ne’ebé CAC halo hanesan faze inísiu, hodi ba haree terenu no kontínua rekolla informasaun no dokumentu sira liga ho projetu refere no depois ekipa CAC sei halo estudu hodi bele hatene lolos prejuízu ne’ebé Estadu iha liga ho projetu ne’e rasik.

Durasaun bá estudu projetu konstrusaun Memórial Masakre Santa Krús ne’ebé CAC sei halo depende bá komplexidade hosi projetu no normalmente estudu preliminariu ne’ebé CAC iha sei termina iha semana rua nia laran atu nune’e bele kontínua ba faze tuir mai.

Advertisement

“Problema ne’ebé CAC identifika iha terenu mak hanesan kontraktor konsidera dezeñu ne’ebé konsultan prepara laiha detallu kona-bá kada item, tamba ne’e kontraktor iha difikuldade atu halo servisu. Seluk mak kontraktor prepara fila fali dezeñu foun, no konsultan bá konstrusaun ketak, buat hotu kona-bá material sira hakarak mai hotu husi Portugal nune’e difikulta mos empreza ezekutador atu halo servisu tamba tuir estimasaun presija tinan ida resin mak matéria sira ne’e bele hosi Portugal to’o Timor-Leste,” Enjineiru CAC, Feliciano Ximenes haktuir.

Biban ne’e, Diretór Jerál Prevensaun no  Sensívilizasaum CAC, Rosário Salsinha Araújo hateten iha kontextu kombate korupsaun, asuntu sira halo servisu tarde, la baze bá kontratu ne’e hola parte mós bá koruptu.

Diretór Jerál Prevensaun no  Sensívilizasaum CAC, Rosário Salsinha Araújo. Foto/Elio dos Santos da Costa

Nia esplika, koruptu ne’e ema la ko’alia kona-bá osan deit, maibé ko’alia kona-bá extende tempu ne’ebé naruk, no la iha hanoin ida atu halo lalais, habadak tempu ne’e tuir kontratu ne’ebé iha.

Halo projetu kleur, hanaruk tempu kontratu hola parte mós iha korupsaun, tambá ne’e mak iha asuntu sira prevensaun servisu sira nune’e CAC  tau hanesan kestaun ida seriu atu bele kombate hodi la fó prejuízu bá Estadu ida ne’e.

“Projetu ne’ebé la’o la tuir kontratu no tempu ne’ebé determina hatudu momos katak iha irregularidade no iha indisiu ruma tamba ne’e diresaun prevensaun sei halibur dadus sira hotu atu entrega ba diresaun investigasaun CAC nian atu kontínua sira nia servisu,” Rosário Salsinha Araújo hateten.

CAC  kontínua halo inspesaun no investigasaun bá projetu konstrusaun monumentu Memórial Masacre Santa Krú atu nune’e bele hetan nia rezultadu ruma hosi prosesu tomak ne’ebé iha.

Advertisement

Hatutan.com  bá  hasoru direita ona na’in empreza Bobolait, Lda, Carlito M. S. Pereira,  atu halo konfirmasaun, maibé nia rejeita atu fo informasaun. Nune’e, Hatutan.com  mós tenta konfirma ho Ministru Asuntu Kombatente Libertasaun Nasionál (MACLN, sigla portugés), Julio Sarmento Menta Malik, maibé okupadu ho servisu seluk no husu atu halo deit audensia.

 Jornalista: Vito Salvadór

Kontinua Le'e
Advertisement
Hakarak Hato'o Komentariu?

Husik Hela Komentariu

Your email address will not be published. Required fields are marked *

Nasionál

Prezidente Repúblika La Konkorda SEKOMS Intervein Redasaun RTTL,E.P

Published

on

Hatutan.com, (03 Maiu 2024), Díli- Prezidente Repúblika (PR), José Ramos-Horta, la konkorda ho intervensaun ne’ebé Sekretáriu Estadu Komunikasaun Sosiál (SEKOMS), Expedito “Loro” Dias Ximenes halo áa redasaun RTTL.E.P tamba viola liberdade imprensa.

(more…)

Kontinua Le'e

Nasionál

Conselho Imprensa La Tolera Intervensaun Podér Polítika iha Independénsia Editoriál

Published

on

Hatutan.com, (03 Maiu 2024), Díli—Conselho de Imprensa (CI), ne’ebé sai hanesan órgaun reguladora bá meius komunikasaun sosiál sira iha Timor-Leste, la tolera aktu intervensaun polítika ne’ebé komete hosi Sekretáriu Estadu Komunikasaun Sosiál (SEKOMS), Expedito Dias Ximenes, tama direta iha sala redasaun Rádiu Televizaun Timor-Leste, Empreza Públika (RTTL.EP) nian, hodi husu editór apaga tiha video no edita fila-fali testu ne’ebé loloos he’in de’it ona atu halo publikasaun (on air).

(more…)

Kontinua Le'e

Nasionál

Labele Halo Intervensaun Bá Independénsia Redasaun Mídia Sira

Published

on

Hatutan.com, (03 Maiu 2024), Díli – Provedór Direitus Umanus no Justisa (PDHJ), Virgílio da Silva Guterres “Lamukan” nu’udár mós prezidente Conselho de Imprensa de Timor-Leste períodu 2016-2021 no 2021-2023, husu bá  entidade hotu, polítika, sivíl no militár atu la bele halo intervensaun bá independénsia editorial komunikasaun sosial ka mídia sira tanba Konstituisaun RDTL artigu 41 garante bá liberdade imprensa ne’e rasik.

(more…)

Kontinua Le'e
Advertisement

Trending