Connect with us
Pakote Ahi

Justisa & Krime

Autoridade Judisiária Kontinua Prosesa Kazu Ró Tranship II

Published

on

Hatutan.com, (17 Novembru 2021), Díli—Comissão Anti Corrupção (CAC) submete ona autopartisipasaun kona-bá kazu Ró Tranahip II Gresik, no oras-ne’e  autoridade judisiária kontinua hala’o hela prosesu verifikasaun no fiskalizasaun atu bele to’o iha konkluzaun.

Ró Transhhip Indonézia. Foto/CAC

“Prosesu la’o hela. Rezultadu, aban bainrua ita hotu-hotu sei rona,” Komisáriu CAC, Sérgio Hornai, hatán ba pergunta jornalista Hatutan.com, iha Salaun CFP, Akademia Comoro, Kuarta (17/11/21).

Notísia iha Relasaun:CAC sériu akompaña kazu Ró Tranship II iha MP

Kona-bá atu halo pagamentu ba Ró Tranship II, antes ne’e, parte Autoridade Portuáriu Timor Leste (APORTIL) husu ona atu CAC halo uluk pareser ida, hafoin bele halo pagamentu, Sérgio Hornai, esplika katak, kestaun administrativa buat ketak, maibé kestaun téknika jurídika nian CAC delibera ona ba órgaun judisiál. 

Advertisement

“Kestaun téknika jurídika, ne’ebé maka delibera ona ba iha autoridade judisiáriu, ne’e kestaun ketak ida. Kestaun administrativa ne’e kestaun ketak ida. Pagamentu sei admisível kuandu prienxe rekezitu administrativa. Husik autoridade judisiáriu sira hala’o servisu,” Komisáriu CAC ne’e afirma tán.

CAC simu ona pareser ruma hosi parte Autoridade Portuáriu, maibé nafatin fó fiar ba autoridade judisiáriu hala’o serbisu, tanba  autopartisipasaun CAC submete ona ba autoridade judisiál.

“Analiza ka la análiza, auto partisipasaun submetidu, autoridade judisiáriu hala’o servisu hela atu halo verifikasaun no fiskalizasaun, loos ka la loos, ne’e depois,” Sérgio Hornai subliña.

Ministru Transporte no Komunikasaun (MTK), José Agustinho da Silva anunsia ofisiálmente katak, ró KMP Tranship II, hosi  Surabaya, Indonézia hahú substitui ró-ahi Berlin Nakroma no Success, iha Tersa, 25 Maiu 2021.

MTK halo kontratu ho ró-ahi KMP Tranship II hosi kompañia estranjeiru Atralata Estrategi hosi Indonézia, ho kada fulan selu $220.000, ne’ebé iha kapasidade tula pasajeiru hamutuk na’in 300, inklui sasán ho tonelada 1.000-resin.

Advertisement

Razaun substituisaun ne’e tanba ró-ahi Berlin Nakroma avaria dezde tinan 2020, to’o agora seidauk hadi’a tanba situasaun COVID-19, no ró-ahi Success ba manutensaun durante fulan-tolu iha Indonézia, dezde tinan tolu hala’o operasaun iha Dili la halo manutensaun, maski nune’e ró Tranship II la konsege atraka tanba kondisaun la permite.

Nune’e, Komisáriu Adjuntu CAC ba Asuntu Prevensaun no Sensibilizasaun, Luis de Oliveira Sampaio, orienta ekipa prevensaun korrupsaun hodi hala’o inspesaun ba ró ne’e.

Iha prosesu inspesaun ne’e CAC rekomenda ba Ministru MTK, José Agostinho hosi partidu KHUNTO atu temporariamante suspende operasaun tanba iha prosesu aprovizionamentu aluga ró Tranship II hamosu dúvida no fatal tebes, ne’ebé bele prejudika funsionáriu públiku MTK sira bainhira Governu kontinua deside halo operasaun ba ró ne’e.

Baze legal ne’ebé gia CAC rekomenda ba MTK atu suspende temporariamante operasaun ró Tranship II Gresik mak CAC nu’udár instituisaun independente ne’ebé hala’o nia knaar atu prevene no kombate krime korrupsaun tuir mandatu ne’ebé hatuur ona iha Lei Nú. 8/2009 kona-ba Kriasaun CAC.

Iha artigu 5 Lei Kriasaun CAC, define katak CAC iha kompeténsia atu halibur (rekolla) no analiza informasaun hirak ne’ebé relasiona ho kauza sira ba korrupsaun no fó-hanoin (akonsella) ba kualkér instituisaun ka entidade públika sira kona-bá oinsá prevene no luta hasoru hahalok korrupsaun.

Advertisement

Iha artigu 9 Dekretu Lei Nú. 23/2015 kona-bá Estrutura Orgánika CAC, define katak Unidade Inspesaun no Monitorizasaun (UIM) responsavel ba apoiu partisipasaun no sensibilizasaun sosiál no emprezariál no mós monitorizasaun situasaun indikadu korrupsaun iha administrasaun direta no indireta Estadu.

Iha mós Lei Medida Prevensaun no Kombate Korrupsaun (MPCC), partikularmente iha artigu 7 kona-bá publisidade no transparénsia serbisu aprovizionamentu iha setór públiku no artigu 8 kona-bá aprovizionamentu ne’ebé justu no efisiente, fó espasu ne’ebé boot ba servisu prevensaun CAC atu intervein no asegura prosesu-sira tuir prinsípiu-sira ne’ebé lei define tiha ona.

MTC liu hosi Diresaun Nasional Transporte Marítima (DNTM) nu’udar autoridade ne’ebé ezekuta mandatu bazeia ba nomeasaun hosi Diretór DNTM ho númeru ofísiu: MTC/098/DNTM/VI/2021 – data 01/06/2021 ho asuntu nomeasaun inspesaun téknika ba ró-ahi Success no MTC/100/DNTM/VI/2021, datada 02/06/2021 ho asuntu nomeasaun inspesaun téknika ba Transip II.

Rezultadu inspesaun MTK nian kontráriu ho sá mak CAC hetan iha terrenu. CAC lori ona dadus ba kruza vervalmente ho Diretór Nasional ba Transporte Marítima. CAC rekomenda ona atu halo komparasaun no MTK halo re-inspesaun fali tuir dadus CAC nian.

Informasaun adisionál ne’ebé ekipa inspesaun prevensaun CAC nian hetan iha terrenu revela ró Tranship II Gresik ninian produsaun tinan 2007 no ró Success ne’ebé hala’o tiha ona ninian operasaun iha Timor tinan hirak nian laran fabrika iha tinan 2017.

Advertisement

CAC haree katak roo ne’e rasik oli suli hela iha ne’ebé perigu tebes ba ró no pasajeiru-sira nian salvasaun vida. Lampu sira mós kesi ho tali ráfia no AC ró nian aat hodi uza fali AC ne’ebé atu instala de’it ba iha uma nian.

Iha loron 18 juñu 2021, Primeiru-Ministru (PM), Taur Matan Ruak, hateten seidauk bele foti desizaun ruma ba Ministru José Agustinho da Silva, relasiona ho polémika ró ne’e.

Xefe Governu dehan, nia parte labele ezonera ema arbiru no tenke iha fundamentu ruma, maski kazu ne’e envolve ona CAC.

Jornalista: Rogério Pereira Cárceres

Advertisement
Kontinua Le'e
Advertisement
Hakarak Hato'o Komentariu?

Husik Hela Komentariu

Your email address will not be published. Required fields are marked *

Justisa & Krime

Prizioneiru Na’in-Lima Okupa Kuartu Ida, HAK Husu Governu Estabelese-tán Prizaun Foun

Published

on

Hatutan.com, (18 Abríl 2024), Díli—Asosiasaun HAK sujere atu Governu estabelese tán prizaun foun tanba liu hosi monitorisazaun ne’ebé mak sira halo iha prizaun Díli, Gleno no Suai hatudu katak kondisaun infra-estrutura barak mak aat no la sufisiénte bá dadur sira ne’ebé ema na’in-lima okupa lisku kuartu ida ho medida ne’ebé kiik.

(more…)

Kontinua Le'e

Justisa & Krime

MJ Sérgio Hornai Sei Foti Medida Hasoru Pesoál PCIC Husu Osan bá Oan-Mane Fujitivu Teves Jr

Published

on

Hatutan.com, (17 Abríl 2024), Díli-Ministru Justisa (MJ), Sérgio de Jesus Fernandes da Costa Hornai, sei foti medida forte to’o bele halo demisaun bá pesoál membru Policia Ciêntíficia e de Investigação Criminal (PCIC) ida ne’ebé deskonfia husu osan bá fujitivu Arnolfo Teves Jr nia oan-mane, foin lalais ne’e.

(more…)

Kontinua Le'e

Justisa & Krime

Tribunál Rekursu Absolve António “Kalohan” Hosi Pena Prizaun Tinan-Lima

Published

on

Hatutan.com, (12 Abríl 2024), Díli – Advogadu privadu, Pedro Camões ne’ebé fó asisténsia legal bá arguido António da Conceição ‘Kalohan’, informa  katak iha Kinta, 11 fulan-Abríl 2024, Tribunál Rekursu hasai ona desizaun hodi absolve pena prizaun efetivu tinan-lima (5) bá nia kliente Antonio da Conceição ‘Kalohan’.

(more…)

Kontinua Le'e
Advertisement

Trending