Edukasaun
CET Nomeia Padre Justino Tanec ba Reitór ISFIT
Published
4 years agoon

Hatutan.com, (22 Novembru 2021), Dili—Conferênsia Episcopal Timorense (CET) nomeia Padre Justino Tanec nu’udár reitor Instituto Superior Filozofia no Teolojia (ISFIT) D. Jaime Garcia Goulart Fatumeta, Dili ba períudu 2021-2026.

Reitór foun ISFIT hamutuk ho estrutura iha serimónia pose ne’ebé hala’o iha salaun São Pedro no São Paulo, Fatumeta, Segunda (22/11/21). Foto/ISFIT.
Iha serimónia posse, parte sekretariadu CET lee karta terminasaun mandatu ba reitór sesante Padre Domingoa Alves ho númeru referénsia 28/CET/X/2021 ne’ebé agradese ba serbisu no dedikasaun hodi dezelvolve institutu akadémiku ISFIT to’o termina funsaun.
Alende ne’e, lee mós karta provizaun ho númeru 29/CET/X/2021, Prezidente CET no atuál Bispu Dioseze Maliana Dom Norberto do Amaral deside fó mandatu ne’e ba reitór foun Padre Justino Tanec, hodi kontinua implementa no asegura funsionamentu di’ak instituisaun ne’e tuir kualidade no kompeténsia ne’ebé reitór foun iha, nune’e instituisaun akadémika ne’e la’o ba oin ho susesu liu tán konta ho buat ne’ebé reitór sesante halo ona.
Iha mós despaixu hosi Comissão Nasional Educação Catolica Timor Leste (CONECTIL) ho númeru 15/CONECTIL/XI/2021, hateten CONECTIL estabelese iha tinan 2014 hosi CET ho objetivu atu administra no tau-matan ba eskola Katolika sira iha territóriu nasionál hahú hosi Pré-Primária to’o nível as-liu hanesan Ensinu Superiór.
Konsidera ISFIT nia ejizénsia atu bele apoia rekursu umanu ba Timor Leste, tanba ne’e nesesáriu tebes atu hola desizaun hodi nomeia hikas reitór foun ho estrutura sira, tuir baze legál iha Konstituisaun Repúblika Demokrátika Timor Leste (RDTL) artigu 59, lei baze edukasaun 14/2008, 29 Outubru, dekretu númeru 32/2009 kona-bá rejime jurídiku ensinu superior no estatutu ISFIT.
Iha provizaun hosi CONECTIL ne’e nomeia padre Justino Tanec hanesan Reitór ho Padre António Quenser do Carmo hanesan Vise Reitór I asuntu ekonómiku, Elídio Agusto Guterres Vise Reitór III Asuntu Estudantil no koopersaun.
Mandatu estrutura atuaá ba tempu períudu ida no iha posibilidade hetan extensaun bazeia ba avaliasaun hosi CONECTIL.

Reitór foun ISFIT hamutuk ho estrutura no mós estrutura sesante iha serimónia pose ne’ebé hala’o iha salaun São Pedro no São Paulo, Fatumeta, Segunda (22/11/21). Foto/ISFIT.
Iha diskursu Reitór sesante Padre Domingos Alves, hateten hafoin husik knaar nu’udár Reitór iha Semináriu Maiór Interdiosezanu São Pedro no São Paulo, simu kedan knaar nu’udár Prezidente Komisaun Instaladora ISFIT nian hodi hahú asentua servisu balun nu’udár aliserse dahuluk ba ISFIT nia ezisténsia.
“Servisu sira ba instalasaun ISFIT nian kompleta ho kriasaun dekretu kona-bá institutu superiór númeru 1/2013. Servisu ho estrutura ida kiik no simplest tebes, maibé ikus mai lori susesu ba ISFIT ne’ebé hetan akreditasaun instituisionalmente ho autorizasaun provizóriu ba funsionamentu ho karater exepsionál no temporál hosi Ajénsia Nasionál Avaliasaun no Akreditasaun Akadémika (ANAAA) bazeia ba diploma ministeriál númeru 37/GN-ME/XII/2016/,” Padre Domingos Alves, hateten.
Liu tiha situasaun insusesu ne’e, ekipa reitoria no gabinete tomak hosi unidade sira ne’ebé eziste iha ISFIT, halo esforsu hodi submete hikas pedidu akreditasaun iha 2017 no hetan akreditasaun iha 2019 ne’ebé ikus mai realiza primeira graduasaun iha tinan 2020 ba departementu filozofia no Teolojia.
Reitór sesante agradese mós ba funsionáriu no dosente hotu ne’ebé durante períudu naruk ida servisu hamutuk hodi lori susesu ba ISFIT no husu atu kontinua servisu hamutuk ho estrutura foun hodi servi Uma Kreda no sosiedade Timor-Leste liu hosi edukasaun ida kualidade no garante moris di’ak ema nian.
“Obrigadu ba hotu-hotu, ba vise reitór sira, ba dekanu fakuldade sira, ba funsionáriu sira iha administrasaaun, funsionáriu sira iha bioblioteka, pessoál limpeza no mós ema hotu ne’ebé ho domin no dedikasaun servisu ba ISFIT. Hau prontu no konta nafatin ho ha’u ba susesu tomak ISFIT nian,” Padre Domingos Alves agradese.
Hafoin simu posse, Padre Justino Tanec hato’o vizaun ba oin hakarak ISFIT sai hanesan imajen Igreja akolladora. Signifika Igreja ida akumulativu la’ós de’it Padre no Madre sira nian, maibé sarani sira hotu nian.
“Imi hotu nia matenek, imi nia konsellu no imi nia amizade liu hosi dedikasaun kotidiana ho Espiritu fiar nian iha umildade sai hanesan ami nia forsa atu lori susesu tomak iha nonok nia laran ba Igreja no rai ne’e nia di’ak,” Padre Justino Tanec, hateten.
Reitór foun ne’e sei kontinua obra sira ne’ebé Reitór sesante ho estrutura halo ona no sei mellora di’ak liután servisu atu servi sosiedade no Igreja liu hosi edukasaun.
Tuir relatóriu finansas, ISFIT iha saldo atuál $318.426.47 iha banku komersiál rua ne’ebé estudante sira ba halo pagamentu direta sira nia propinas no ida seluk atu depozita osan ISFIT nian.
Padre Justino Tanec moris iha knua Oelcaem, Suku Taiboko Sub Rejiaun Pante Makasar, Rejiaun Administrativa Espesiál Oecusse Ambeno (RAEOA), iha loron 10 fulan Agosto tinan 1980.
Padre Justino Tanec hanesan oan mane dahuluk hosi maun alin na’in ualu hosi aman Carlos Tanec no Maria Taec (Inan+).
Iha tinan 1996 to’o 1999 hahú formasaun sai nailulik iha Semináriu Menór Nossa Senhora de Fátima Balide (SENOFA) no hala’o nia estudu iha Eskola Secundária Católica Colégio São José Balide.
Frekuenta formasaun Anu Propedeútiku iha Semináriu SENOFA, hosi tinan 1999 to’o 2000. No kontinua hala’o formasaun Anu Espiritualidade iha Semináriu São João Maria Vianney Dare, iha tinan 2000 to’o 2001.
Formasaun ba Filozofia no Teolojia iha Semináriu Maiór Interdiosezanu São Pedro no São Paulo Fatumeta (SPEPAL), hosi tinan 2001 to’o 2008.
Iha loron 29 fulan Juñu tinan 2010, simu Ordenasaun Diakonál hosi maktoban Dom Alberto Ricardo da Silva, Bispu Dioseze Dili iha Sé Katedral Dili.
Iha loron 8 fulan Dezembru tinan 2010, simu Ordenasaun Saserdotál hosi liman lulik maktoban Dom Alberto Ricardo da Silva, iha Sé Katedrál Dili.
Padre Justino Tanec mestradu iha Liturjia ne’ebé frekuenta iha Bacerlona (España), hosi tinan 2014 to’o 2017.
Atualmente assume knaar nu’udár Moderadór Espirituál iha Semináriu Maiór Interdiosezanu Fatumeta, hala’o servisu mós nu’udár Dekanu Filozofia iha ISFIT no hola parte mós iha Comissão Liturgia nasionál iha CET.
Jornalista: Vito Salvadór
You may like
Edukasaun
Elimina Diresaun Inspesaun Auditória no Kontrolu Kualidade Bazeia Ba Estatutu Foun UNTL
Published
3 months agoon
25/11/2025
Hatutan.com, (25 Novembru 2025), Díli-Despaxu Reitór Universidade Nasionál Timor Lorosa’e (UNTL) hodi hapara ka elimina tiha Diresaun Inspesaun Auditória Kontrolu Kualidade UNTL bazeia ba estatutu foun UNTL nian rasik.
Edukasaun
Deskonfia, MS ho FDCH Prátika Familiarizmu iha Bolsa Estudu
Published
3 months agoon
20/11/2025
Hatutan.com, (20 Novembru), Díli—Bankada FRETILIN alega Ministériu-Saúde (MS) ho Fundu Dezenvolvimentu Kapitál Humanu (FDCH-sigla portugés ) prátika familiarízmu bá prosesu bolsa estudu.
Edukasaun
Reitór UNTL Halakon Diresaun Inspesaun Auditória no Kontrolu Kualidade Tanba Sei iha Fiskál Úniku
Published
3 months agoon
17/11/2025
Hatutan.com, (17 Novembru 2025), Díli- Ministru Ensinu Superiór Siénsia no Kultura (MESSK) José Honório da C. P. Jerónimo, klarifika katak Reitór Universidade Nasionál Timor Lorosa’e (UNTL), João Soares Martins, suspende ka halakon tiha Diresaun Inspesaun Auditoria Kontrolu Kualidade tanba bazeia ba Estatutu UNTL nian.

FM Konsidera MI Inkapasidade no Fase-Liman iha Polémika Rekrutamentu Kadete PNTL

Armazén Sentrál INFPM Rejista Total Reajente Atinje 88%

PDHJ: Ofisiál Mídia SEKOMS Impede Hatutan.com Halo Kobertura iha Espasu Públiku RTTL,E.P Ne’e Krime

PDHJ Husu Anula no Suspende Rekrutamentu Kadetas PNTL Foun

Kandidatu Ajente PNTL Sei Koordena ho Universitáriu Sira Organiza Manifestasaun

DIT Hahú Introdús ba Estudante Sira Kona bá Seguransa ba Dadus Importante

IGJ Legaliza Corais Timor bá Atividade Futu-Manu

STOP PRESS: Ministru Nino Pereira Konsumu Dose Kontamina ho Frasku Halo Nanál Kanek no Ran

Indonesia dan Timor-Leste Perkuat Kerjasama Ekonomi, Sosial Budaya, dan Pariwisata

Governu Indika BTK Hadi’a Trotoár Naksobu iha Área Bebora

Asesu Gratuita HATUTAN.com

Hafoin Ferias Judisiáriu PGR Sei Ko’alia Kazu Set-top Box RTTL,E.P

Xefe Estadu TL Kondekora Militár Korea Súl Ne’ebé Mate iha Oé-Cusse

PCIC Detein MG Lori Osan Falsu Hosi Inglaterra

PR Simu Karta Kredensial Husi Embaixadór Brunei Darussalam ho Reinu España
Trending
Dili1 week agoOfisiál Mídia SEKOMS Impede Jornalista Hatutan.com Halo Kobertura iha RTTL,E.P
Justisa & Krime7 days agoTribunál Rekursu Deside Estadu Selu Kompensasaun bá Gil da Costa “Puto Naldo Rei”, Antigu Prezidente RTTL,E.P
Dili1 week agoAsidente Tráfiku iha Área Eskola UNAMET, Joven Na’in-rua Lakon Vida
Polítika1 week agoKomisaun A Preokupa Servisu Asesór iha Ministériu Sira
Nasionál5 days agoHahalok Ofisiál Mídia SEKOMS Bele Fó Impaktu Ba Índise Liberdade Imprensa Timor-Leste
Nasionál6 days agoImpede Jornalista Hatutan.com, AJAR Konsidera SEKOMS ho Nia Subordináriu Prátika Rejime Ditadura Soeharto
Nasionál7 days agoKandidatu PNTL Na’in-10.597 Aprovadu Ba Faze Teste Médiku
Nasionál6 days agoImpede Jornalista Hatutan.com, Conselho de Imprensa Konsidera Ofisiál Mídia SEKOMS Komete Violasaun Grave Ba Konstutisaun RDTL












