Connect with us
Pakote Ahi

Nasionál

Xefe Estadu Husu Foin-Sa’e Sira Kaer Prinsípiu Ukun An Hodi Kontribui Bá Dezenvolvimentu

Published

on

Hatuta.com, (25 Outubru 2022), Díli- Xefe Estadu, José Ramos-Horta hateten, uluk foin-sa’e sira luta bá ukun rasik an no ohin loron tempu ona atu juventude milenial kaer bá prinsípiu ukun rasik an hodi kontribui bá dezenvolvimentu nasionál iha nasaun ne’e.

Semináriu ne’ebé organiza husi CO25 ho tema “Hakerek Livru História Rezisténsia Organizasaun Juvenil no Estudantil ba Luta Libertasaun Nasionál”, Tersa (25/10/2022). Foto/Elio dos Santos da Costa

Prezidente Repúblika José Ramos-Horta hato’o deklarasaun  ne’e uainhira partisipa iha semináriu ne’ebé organiza husi Komité Orientadór 25 (CO25, sigla portugés) ho tema “Hakerek Livru História Rezisténsia Organizasaun Juvenil no Estudantil ba Luta Libertasaun Nasioná”, ne’ebé halao iha sala konferénsia kuartel jerál F-FDTL, Fatuhada, Tersa (25/10/2022).

Xefe Estadu hateten, semináriu ida ne’e importante tebe-tebes, esforsu di’ak lideradu hosi CO25, atu hakerek istória papél juventude sira nian.

Nia haktuir, uluk sira ho nivel sekundária de’it, universidade laiha. Sira uluk ain tanan de’it ko’alia lian Portugés, Inglés la mós tanba ho idade 23-24 balun laiha servisu ema bolu badiu, estudante la hun la dikin, maibé iha sentimentu no fuan bá dignidade povu nian ne’ebé iha direitu bá auto determinasaun no bá liberdade.

Advertisement

“Ami mehi, maibé la mehi de’it, ami book an atu organiza primeiru ASDT, FRETILIN ho lideransa boot rua ida mak avo Xavier ho avo Nicolau Lobato. Avo Xavier hanesan figura ida patrialkal no Nicolau Lobato figura intelektual ho espiritu luta matenek, espiritu organizasaun no disiplina. Sira na’in rua konsege duni dada no dudu ASDT/FRETILIN bá oin tanba bainhira avo Xavier no Nicolau Lobato laiha ne’ebá kona-bá la’ós Ramos Horta, la’ós Marí Alkatiri ka Abilio Araújo bele dada povu ne’e hodi orienta povu ne’e bá luta maibé ami hotu-hotu kontribui ho ami nia idade ho mehi hodi halo planu nasionál ba Timor-Leste hetan independénsia,” Prezidente Repúblika José Ramos-Horta hateten.

Ba joven sira, oportunidade iha oin barak atu estuda, maske iha difikuldade oi-oin maibé la liu difikuldade sira ne’ebé uluk joven rezisténsia sira infrenta. Ohin loron oportunidade di’ak liu tanba mundu modernu iha buat oi-oin atu estuda iha internet, google no Governu rasik fó bolsa estudu rihun bá rihun hodi ba estuda iha li’ur.

Rai ne’e tinan lima ka sanolu mai tan sei sai di’ak no boot hanesan rai sira seluk iha ASEAN, maibé tuir Ramos-Horta, foin-sa’e sira tenke aproveita hahú agora, prepara ida-idak nia kakutak, koñesimentu tanba joven sira mak futuru bá rai ida ne’e tanba jerasaun tuan sira la’o daudauk ona bá to’o iha loron tun.

Prezidente CO25, Constâncio Pinto, esplika oobjetivu bá konferénsia ida ne’e, hodi hetan hanoin subsídiu kontribuisaun hosi partisipante tomak hodi bele mellora peskiza ba livru istória foku liubá volume 1.

CO25 foin hetan knaar ida hodi hakerek livru, liu-liu foku bá iha partisipasaun Juventude nian ne’ebé iha luta libertasaun. Maibé, bainhira peskiza ne’e hala’o, CO25 hanoin katak hakerek kle’an liután, sei foku de’it ba iha libertasaun partisipa Juventude ba luta ukun rasik an.

Advertisement

Nia afirma CO25 prepara ninia outline no rezultadu, komité fahe konektor ne’e ba iha volume ne’e no kobertura husi volume ne’e husi númeru ne’e hahú kedas iha 1974,1975 to’o iha 1999.

“Iha volume ne’e, ami fahe bá periorizasaun haree bá iha 1975 nian depois bá ukun rasik an ninian, haree bá iha kolonizasaun Portugeza no buat seluk-seluk tan. Hosi ne’e mós haree ba imotivasaun Indonézia nian no períodu haree iha rezisténsia iha ai-laran, mais de apoiu ne’ebé haree ami sei haree bá iha Frente Klandestina nian ho Frente Diplomata ne’ebé remata ho pro-referendu,” Constâncio Pinto hateten.

Volume ne’e referenziminasaun bá ukun rasik an nian, haree bá movimentu ne’ebé mak akontese iha altura ne’ebá, papél estudante sira nian iha Portugál, Prezidente Repúblika rasik iha altura ne’ebá hanesan joven hela ho Abilio Araújo. Istória hirak ne’e, seidauk hakerek iha livru ida. Tanba ida ne’e maka Komité nia Konferénsia ida ne’e konklui bá autór sira balu, iha konferénsia ida ne’e sei lansa mós bá primeira volume ninian, tan ne’e husu bá oradór sira no Prezidente Repúblika atu nune’e bele lee hodi fó influénsia balu mai iha volume 1.

Sekretáriu Jerál Partidu FRETILIN, Marí Bin Amude Alkatiri. Foto/Elio dos Santos da Costa

Iha oportunidade hanesan, Sekretáriu Jerál Partidu FRETILIN, Marí Bin Amude Alkatiri, hateten inisiativa ne’ebé CO25 halo ne’e hanesan momentu oportunu atu hotu-hotu halibur hamutuk tau hanoin hodi fó kontribuisaun bá konstrusaun istória ida loos ba jerasaun foun sira.

Atu afirma identidade lolos timoroan sira nian maka jerasaun hotu-hotu, liuliu jerasaun 1974 too 1975 tenke kontribui ba haktuir istória ho lolos.

“Ha’u hanoin sempre importante, ita tenke diskute barak para aban-bairua kuandu hakerek buat ruma bá jerasaun foun sira tenke hakerek ho lolos. Ha’u hanoin loos 100% ne’e lae, tamba mai husi memória, maibé tenke asegura katak 80% bá too 90% istória ne’ebé CO25 iha tenke loos,” Marí Alkatiri hateten.

Advertisement

SekretáriuJjerál partidu FRETILIN ne’e hatutan importante atu jerasaun foun sira ne’ebé la partisipa iha luta bá ukun rasik an, tenke hatene lolos istória ne’e mai halo nusa, abut mai hosi ne’ebé atu nune’e bele iha sentidu patriotizmu no nasionalizmu ba rai ne’e.

Abílio Araújo. Foto/Elio dos Santos da Costa

Abílio Araújo iha nia entrevista hateten saida mak CO25 halo ne’e hanesan inisiativa di’ak oinsá atu dezenvolve istória partisipasaun juvenil iha luta ba ukun rasik an.

Nia afirma, CO25 konvida nia atu ko’alia hodi fó nia kontribuisaun direita bá livru istória ne’ebé CO25 prepara.

“Ha’u mai konta saida mak ha’u hatene no saida mak ha’u halo. Ha’u espera katak CO25 sei halo istória de Timor,  tamba tempu ona timoroan halo nia istória rasik,” Abílio Araújo hateten.

Nia hein katak istória ne’ebé CO25 hakerek sei sai hanesan referénsia nasionál ida no sei kontribui ba koñesimentu jerasaun foun sira nia liga ho luta ukun rasik an nian.

Jornalista: Vito Salvadór

Advertisement

Kontinua Le'e
Advertisement
Hakarak Hato'o Komentariu?

Husik Hela Komentariu

Your email address will not be published. Required fields are marked *

Nasionál

KSTL Organiza Asaun Pasífiku Ezije Governu Hasa’e Saláriu Mínimu $115 bá $150

Published

on

Hatutan.com, (19 Abríl 2024), Díli – Konfederasaun Sindikatu Timor-Leste (KSTL) organiza asaun pasifika  da-uluk iha Díli  hodi  ezije Governu hasa’e saláriu mínimu  $115 bá  $150.

(more…)

Kontinua Le'e

Nasionál

Kandidatu Na’in-41 Sei Kompete iha Eleisaun Suku 10

Published

on

Hatutan.com, (18 Abríl 2024), Díli—Totál kandidau ne’ebé admitidu bé 𝐄𝐥𝐞𝐢𝐬𝐚𝐮𝐧 𝐎𝐫𝐠𝐚𝐮𝐧 𝐒𝐮𝐤𝐮 𝟐𝟎𝟐𝟒, ne’ebé sei realiza iha loron 27 fulan abril tinan ne’e hamutuk na’in-41, kompostu hosi 𝐌𝐚𝐧𝐞-𝟑𝟗 𝐧𝐨 𝐅𝐞𝐭𝐨-𝟐.

(more…)

Kontinua Le'e

Nasionál

Ekipa Konjunta Kontinua Esplika bá Autoridade Lokál Sira Kona-bá Razaun Suspensaun Bola Guling

Published

on

Hatutan.com, (18 Abríl 2024), Díli—Ekipa konjunta kompostu hosi Inspeção Geral Jogo (IGJ), Polísia Nasionál Timor-Leste (PNTL), Polísia Científica Investigação Criminal (PSIC), Polísia Nasionál Servisu Investigasaun Criminál (PNSIC), Prezidente Autoridade Munisipiu (PAM), kontinua halo sosializasaun kona-bá rezolusaun Governu númeru 14/2024 loron 20 fulan marsu kona-bá suspensaun temporária bá atividades bola guling iha territóriu nasionál.

(more…)

Kontinua Le'e
Advertisement

Trending