Hatutan.com, (31 Agostu 2023), Díli- Partisipasaun Timor-Leste nian nu’udár membru observador iha simeira nasaun sira membru Sudeste Aziátiku nian ka ASEAN bá da-43 iha Jakarta-Indonézia, sei la halo intervensaun, maibé sei buka aprende hosi lisaun di’ak sira hosi nasaun ida-idak membru ASEAN nian.
Lee Mós: Espesialista Rekursu Umanu ASEAN Konkorda ho Pozisaun TL, Ezije Restaurasaun Demokrasia Myanmar

Xanana fó han reprezentante nasaun sira membru ASEAN nian
iha serimonia anivérsariu ASEAN bá da-56 ne’ebé hala’o iha Embaixada Falipina iha Díli, Sesta 11 Agostu 2023. Foto/Elio dos Santos da Costa
Primeiru-Ministru (PM), Xanana Gusmão, konfirmandu ona hodi reprezenta Timor-Leste partisipa iha semiera ASEAN nian ne’e, nune’e PM Xanana ho nia delegasaun sei sai hosi Timor-Leste iha loron 03 fulan-Setembru ne’e no partisipa semira ASEAN ne’ebé sei hahú hosi loron 05 to’o loron 07 fulan-Setembru 2023.
“Ha’u mós informa ba Xefe Estadu katak Prezidente Indonézia Joko Widodo (Jokowi) haruka konvite ida mai ha’u, ha’u ba partisipa iha simeira ASEAN. Ha’u sei bá ASEAN mezmu seidauk nu’udár full member, mas nu’udar observadór ita sei bá,” Xanana Gusmão haktuir bá jornalista sira hafoin enkontru semanál ho Prezidente Repúblika (PR), José Ramos-Horta iha Palásiu Prezidensiál Nicolau Lobato, Díli, kinta (31/08/2023).
Xefe Governu hatutan Ema barak sei iha ne’ebá, bá nu’udar Xefe Governu, sei hasoru ho ema bo’ot sira iha ne’ebá, bá rona no bá aprende tanba Timor-Leste la’ós full member maibé Timor-Leste tama ona iha enkontru sira nivel altu ASEAN nian hanesan nasaun observador.
“Prezidente Repúblika José Ramos-Horta dehan servisu nafatin bá, tanba o mak hakarak, o deskansa hela la’o bá la’o mai halimar tiha o mak hakarak sai Primeiru-Ministru agora,” Xanana haktuir Prezideten Ramos-Horta ho hamnasa.
Myanmar La’ós ASEAN
Iha biban ne’e, Primeiru-Ministru Xanana Gusmão afirma asaun Estadu junta militar Myanmar nian ne’ebé duni sai diplomata Timor-oan hosi Myanmar sei la fó impaktu bá adezaun Timor-Leste nian bá ASEAN.
“Myanmar espulsa ita nia diplomata la fó impaktu, ho hanoin katak Timo- Leste sai nu’udár membru fundadór ida bá G7+, organizasaun intergovernamental país 20 ne’ebé hetan estatutu observadór permanente iha ONU hodi ko’alia ONU kona-bá ONU ninia medida bainhira apoiu, la’ós la ko’alia, la’ós bá hanorin, ba kontaktu, bá ajuda ko’alia ho komunidade internasionál kona-bá harii estadu,” Xanana hateten.
Xanana repete tan katak ezemplu ida di’ak tebetebes ne’e mak Guiné-Bissau ukun an iha tinan-74, 2014 tinan 40 depois mak foin Timor-Leste ho tinan 12 liu de’it bá ajuda halo primeira eleisaun livre demokrátika iha Guiné-Bissau.
“Iha tinan 40 nia laran mais 30 golpe estadu, ha’u ba hasoru Jenerál ida fitun haat, hakerek no lee la hatene ne’ebé ne’e frazilidade bo’ot ida ne’e ita ajuda. Agora CPLP hasoru malu hela iha São Tome Principe, sira atu deside proxima simeira iha Guiné-Bissau, Guiné-Bissau mós seidauk sai husi nia frazilidade, mas iha mós fatin seluk hanesan iha Áfrika membru G7+ hadia daudauk an, ne’eduni hasai ita-nia ema la fó impaktu bá ita atu tama ASEAN, tanba ASEAN la’ós Myanmar, Myanmar parte husi ASEAN,” Xanana afirma.
Jornalista: Vito Salvadór