Connect with us
Pakote Ahi

Polítika

Survey M-SRI: Maioria Respondente Hili CNRT no Hakarak Xanana Primeiru-Ministru

Published

on

Hatutan.com, (15 Abríl 2023), Díli—Rezultadu survey hosi institutu Matadalan Survey & Peskiza ka Matadalan Survey & Research Institute (M-SRI) hatudu, katak maioria ka 49.00% respondente vota ka hili partidu CNRT no 60,25% respondente hakarak Xanana Gusmão mak Primeiru-Ministru períodu 2023-2028.

Lee Mós : Rezultadu Peskiza ONG Sia, Eskola Públiku Sira Laiha Kondisaun Bá Edukasaun Inkluziva

Tabela survey kona-bá elektibilidade partidu polítiku hosi M-SRI. Foto/Repro

Rezultadu survey dahuluk Matadalan Survey & Research Institute (M-SRI) nian ne’e fó sai iha ámbitu  serimónia lansamentu ezisténsia Matadalan Survey & Research Institute  (M-SRI) nian ne’ebé hala’o iha Otél Novo Turismo, Díli, Sesta, 14 fulan-Abríl 2023.

Rezultadu survey ne’ebé aprezenta direita hosi Prezidente Matadalan Survey & Research Institute (M-SRI), José Maria Guterres nu’udár responsavel bá programa survey ho nia vise-prezidente Paulo Henrique, nu’udár mós  administrasaun  no jestaun téknika  survey nian ne’e asiste direta hosi konvidadu korpu diplomátiku sira, konviksaun relijioza, reprezenta órgaun eleitorál CNE ho STAE, akadémiku sira, ho mós reprezentante partidu polítiku sira ne’ebé sei konkorre iha eleisaun parlamentár 2023.

Advertisement

Survey dahuluk M-SRI nian ho tema “Survey Pre-Eleitorál Elektabilidade Partidu Polítika Ne’ebé Sei Kontesta iha Eleisaun Parlamentár 2023” ho nia baze tuir dadus eleisaun prezidensiál 2022 ho total eleitór 859.613 iha Munisípiu 13, Sentru votasaun 1.200, Estasaun votasaun 1.500, la inklui eleitór sira iha diaspora 852.500.  

Iha survey ne’e M-SRI ninia ekipa survey sira koloka pergunta bá respondente sira; Karik eleisaun halo agora, ita sei vota ba partidu saida?

Baze bá pergunta ne’e respondente sira 400 iha Munisípiu 13 ho persentajen 49.00% vota bá CNRT, 25% respondente vota bá FRETILIN, 5.25% vota bá KHUNTO, 5.50% vota bá PD, 3.50% vota bá PLP, 0.25% vota bá PUDD, 1.00% vota bá PVT (Partidu Os Verdes Timor), 0.25% vota bá APMT, 0.25% la deside, 2.50% la hateten sai, no 7.50 mak la responde.

Hosi respondente 49.00% fó razaun hili partidu CNRT  ho nia kompozisaun mak 20.25% hili CNRT tanba vizaun, misaun no programa partidu klaru, 17,50% nu’udár militante, membru no simpatizante, 14.00% koñese figura ne’ebé influensia hosi partidu, 10,50% resposta seluk, 8.50% gosta ideolojia partidu, 6.25% hatene partidu nia istória, 6.25% partidu iha esperiénsia Governa, 5.75 família nia partidu favoritu, 5.50% iha relasaun família ho prezidente no kuadru partidu, 5,25% la hatene.

Rezultadu survey M-SRI kona-bá elektabilidade figura polítiku bá Primeiru-Ministru 2023-2028. Foto/Repro

Kona-bá survey elektabilidade lider partidu polítiku sira-nian ne’ebé merese atu sai Primeiru-Ministru períodu 2023-2028, ekipa survey M-SRI nian koloka pergunta; tuir ita-boot nia hanoin, lider Partidu Polítika ida ne’ebé mak merese  sai Primeiru Ministru ka Xefe Governu bá Períodu 2023-2028?

Respondente sira 60.25% hakarak Xanana Gusmão mak Primeiru-Ministru, tuir mai 19.00% hakarak Mari Alkatiri mak Primeiru-Ministru, 6.25% hakarak Taur Matan Ruak mak Primeiru-Ministru, 6.00% hakarak Mariano Assanami Sabino mak Primeiru-Ministru, 2.75% hakarak Armanda Berta Primeira-Ministra no 5.75% hakarak seluk mak Primeiru-Ministru.

Advertisement

Razaun hili Xanana Gusmão Primeiru-Ministru tanba respondente sira 19.50% koñese figura influensia iha partidu, 18.26% iha vizaun, misaun no programa klaru, 14.94%   respondente hanesan militante, membru no simpatizante partidu, 9.54 resposta seluk, 7.88%  partidu iha esperiénsia iha Governu, 5.39% iha relasaun família ho prezidente no kuadru partidu, 4.98% família nia partidu favoritu no 4.56% hatene partidu nia istória.   

Iha survey ne’e M-SRI mós husu bá respondente sira kona-bá karik iha koligasaun foun bá Governu da-IX tuir ita-nia hanoin partidu ne’ebé de’it mak ideal bele forma koligasaun? Baze bá survey ne’e 27.75% prefere koligasaun CNRT ho PD, 17.75% prefere koligasaun FRETILIN-KHUNTO-PLP, 12.00% prefere koligasaun CNRT,FRETILIN-PD, 8.25% koligasaun CNRT-PD-PLP, no 23.00% la responde.

Razaun hili Koligasaun CNRT-PD tanba 23.42% koñese figura ne’ebé influensia iha partidu laran, 21.62% vizaun, misaun no programa partidu klaru no orientadu, 13.51% nu’udar militante, membru, simpatizante partidu, 10.81% resposta seluk, 8.11% partidu iha esperiénsia iha Governu, 6.31% gosta ideolojia partidu,  5.41% la hatene, 5.41% iha relasaun família ho prezidente no kuadru partidu sira, 3.60% família nia partidu favoritu no 1.80% hatene partidu nia istória.

Iha survey M-SRI nian ne’e mós husu respondente sira-nia hanoin kona-bá área saida de’it mak sai prioridades bá Governu Konstitusionál da-IX Períodu 2023-2028. Hosi ne’e, 43.00% hakarak tau prioridade bá infraestrutura (internet, telekomunikasaun, eletrisidade, estrada, bee-moos, nsst), 22.75% kriasaun kampu servisu, 14.00 setor edukasaun, 5.75% agrikultura no peska, 5.00% saúde, 4.50% resposta seluk, 2.50% jestaun atendimentu públiku, 1.25% ekonomia, kooperativa no investimentu, , 0.50% transporte, nsst, 0.50% defeza no seguransa, 0.25% fabrika no industria.

Metodolojia Survey

Advertisement

Asina kooperasaun M-SRI ho Lidbang KOMPAS-Indonézia, Sesta (14/4/2023). Foto/Vito Salvadór

M-SRI konvoka survey durante loron 10, hahú hosi loron 24 fulan-Marsu  to’o loron 3 fulan-Abríl 2023 hodi halibur amosta iha sentru votasaun 100 ho respondente 400 iha Munisípiu 13 ho nivel konfiansa públiku  95% no margin off error menus hosi 5%

Metodolojia survey ne’e utiliza téknika determinasaun Multy Stage Random Sampling, ho ninia amostra 400 hosi 859.613 => (852.500) la inklui eleitór iha diaspora.

Amostra 400 => ho nia kompozisaun respondente mane 50% no feto 50% mai hosi kategoria idade husi tinan 17-24 (25%), idade tinan 25-34 (25%), idade tinan 35-49 (25%), no idade  tinan 50-70 (25%).

Respondente sira bazeia bá abilitasaun literária remata sekundáriu 35,50%, akaba ensinu Pre-Sekundáriu 12,50%, akaba ensinu primária 11.00%,  Lisensiatura (S1) 9.25%, Mestradu (S2) 0.25%, La remata Ensinu Sekundáriu 7.00%, la remata Ensinu Primaria 8.75% no la eskola 15.75%.

Resposta ka pontu de vista bazeia bá profisaun respondente, mak hanesan respondente ho profisaun agrikultura 27.50%, dona da casa 26.50%, emprezáriu 1.00%, estudante/universitáriu 13.25%, funsionáriu ONG 0.25%, funsionáriu kompañia  estatál  1,50%, funsionáriu públiku 5.00%, la responde 1.00%,  negosiante 6.50%, servisu temporáriu sira, nsst 6.00%.

Pontu de vista bazeia bá nivel rendimentu respondente nian; liuhosi $1000 (1.25%), $350-$500 (3.75%),  $150-$350 (14.25%), $75-$150 (19.25%), menus hosi $75 (34.25%), la responde (27.25%).

Advertisement

Molok aprezenta survey ne’e, prezidente M-SRI José Maria Guterres, pronunsia katak survey ne’e la’ós final no nakloke bá diskusaun no debate sientífiku no husu atu partidu  sira ne’ebé hetan persentajen boot iha survey ne’e atu la bele orgullu tanba rezultadu final hosi eleisaun ne’ebé sei publika ofisial hosi Tribunál Rekursu mak válidu.

Bá partidu ki’ik sira ne’ebé hetan persentajen ki’ik iha survey ne’e, José Maria Guterres husu atu halo servisu maka’as iha fulan ida nia laran ne’e atu bele hetan konfiansa nafatin hosi eleitor sira. Nune’e bele hasae númeru eleitor no hetan konfiansa hosi povu.

“Survey ne’e la’ós rezultadu finál. Ida-ne’e hanesan sampel atu fasilita referénsia bá partidu polítiku no kuadru partidu polítiku sira hotu iha eleisaun parlamentár 2023,” José Guterres klarifika.

Kooperasaun M-SRI ho Lidbang KOMPAS

Survey ne’e nu’udár rezultadu servisu hamutuk ka kooperasaun entre M-SRI ho Lidbang KOMPAS-Indonézia. 

Advertisement

Iha kooperasaun entre parte sira ne’e, Lidbang KOMPAS fasilita formasaun bá funsionáriu hotu M-SRI nian kona-bá mekanizmu no metodolojia survey no kontinua tulun no fó advokasia bá M-SRI nia atividade survey hotu iha kualkér tempu sira tuir mai.

Iha ámbitu serimónia lansamentu ezisténsia M-SRI nian ne’e, asina mós nota kooperasaun entre M-SRI ho Lidbang KOMPAS-Indonézia ne’ebé reprezenta hosi Deputy General Manager Lidbang KOMPAS, BE Satrio ho prezidente M-SRI, José Maria Guterres.

Jornalista : Vito Salvadór

 

 

Advertisement

Kontinua Le'e
Advertisement
Hakarak Hato'o Komentariu?

Husik Hela Komentariu

Your email address will not be published. Required fields are marked *

Polítika

PN-MNEK Diskute Lei Protokolu Estadu

Published

on

Hatutan.com, (18 Abríl 2024), Díli—Parlamentu Nasionál (PN), liuhosi Komisaun B ne’ebé trata asuntu Negósiu Estrajeiru Defeza no Seguransa halo audiénsia ho Ministeriru Negósiu Estranjeiru no Kooperasaun (MNEK), hodi halo diskusaun bá Projetu Lei Númeuru 7/VI (1°) Protokulu Estadu.

(more…)

Kontinua Le'e

Polítika

Xefe Estadu Kontente Tribunál Rekursu Absolve “Kalohan” Hosi Pena Efetivu Tinan Lima

Published

on

Hatutan.com, (18 Abríl 2024), Díli—Prezidente Repúblika (PR), José Ramos-Horta kontente no parabeniza Tribunál Rekursu (TR) ne’ebé liberta António da Conceição “Kalohan” hosi pena prizaun efetivu tinan lima ne’ebé fó hosi Tribunál Judisiál Primeira Instánsia Díli (TJPID).

(more…)

Kontinua Le'e

Polítika

Ramos-Horta Kondena Membru PCIC Husu Osan, Laiha Baze Legál bá Fuzitivu Teves Hetan Azilu Polítiku iha TL

Published

on

Hatutan.com, (18 Abríl 2024), Díli—Prezidente Repúblika (PR), José Ramos-Horta kondena aktu membru Polísia Cientifica Investigação Criminal (PCIC) ne’ebé husu osan bá fuzitivu Arnolf Teves Jr nia oan mane tanba ida-ne’e hamonu dignidade instituisaun no perigozu.

(more…)

Kontinua Le'e
Advertisement

Trending