Connect with us
Pakote Ahi

Nasionál

Kuarezma no Páskua: Hosi Dalan Konversaun bá Domin Sinodál

Published

on

Hatutan.com, (18 Fevereiru 2024), Díli—Karta Pastorál Kuareza no Páskua bá tinan ida-ne’e ho tema: Kuarezma no Páskua: “Hosi Dalan Konversaun bá Domin Sinodál”.

Iha konteúdu karta ne’e, Arsebispu Arkedioseze Metropolitana Díli Dom Virgílio Kardeál do Carmo da Silva, SDB husu atu sarani sira halo renovasaun espirituál iha moris, hodi hakat hosi dalan konversaun bá domin sinodál.

Lee Mós: Kuarezma 2024, Ema Labele Sai Atan bá Nia Salan

Advertisement

Karta Pastorál ne’e Hatutan.com assesu iha portál ofisiál Arkedioseze Metropolitana Díli, Domingu (18/02/2024), no publika ninia kontéudu tomak.

Ohin loron Domingu dahuluk tempu Kuarezma nian, hahú ho perkursu espirituál ne’e ho simu ahukdesan. Simu ahukdesan ne’e nu’udár sinál konversaun nian; hodi rekoñese katak ita ema fasil atu monu ba sala, fraku no laiha serteza iha moris, esforsu an hodi konverte no nakfilak ba dalan Maromak nian. Ho ida ne’e ita hahú fila fali primavera foun iha jornada moris nu’udár sarani nian ho objetivu hodi hatubun fila-fali ita nia fiar.  Jornada moris sarani iha tempu Kuarezma nian la’ós hala’o hanesan rutinidade ida ne’ebé sempre akontese kronolojikamente, maibé nu’udár tempu ida nakonu ho grasa atu ita bele hadi’a an di’ak liu tán. Tempu grasa ida ne’e sei ita hala’o nu’udár kairosida bá ita nia peregrinasaun.

Los dunik, ita selebra Kuarezma ne’e tina-tinan ona. Dala ruma mos bele hamosu sentimentu ida katak tinan ida truka tinan seluk maibé serimonia litúrjika ho ho selur-stiun seluk-seluk “ne’e hala’o hanesan bai-bain de’it. Tanba hanoin idabai-bain ne’e, ikus mai ema nunca esforsu-an atu halo taio transformação, transformação, mudançaou konversaun (metanoia) nian. Tan ne’e, maske ita selebra bebeik no hala’ohanesan costume ida tvir tradisaun Kreda nian, ne’e la signifika katak, kada selebrasaun ne’e hanesan de’it. Kada selebrasaun ne’e úniku, tempural no espesial, katak hala’o iha contexto ida-idak nian. Selebrasaun bele akontese iha fatin hotu-hotu maibé fo sentidu kada ita diferente. Ho liafuan seluk, kada segundu, minutu, horas, loron, fulan ka tinan ne’e, sempre iha ninia signifikadu rasik no sentidu rasik ba ema ne’ebé mak hala’o.

Domin ne’ebé konverte no liberta

Ha’u, nu’udár Bispu ba imi no hamutuk ho imi, hakarak hato’o ba imi liafuan hirak ne’e nu’udár liafuan peregrinasaun nian ne’ebé hosi ha’u nia fuan kle’an sai ba hasoru no hasé tan imi hotu, atu ita la’o hamutuk hodi hamoris momentu Kuarezmal ida ne’e hanesan dalan peregrinasaun fila ba Páskua, ba Kristu Moris Hias. Ita hotu hatene katak Tempu Kuarezma no Páskua nu’udár realidade temporal no espiritual ida, ne’ebé apela ba ita nia autensidade, jestu sira no hakarak liberta ita husi ritualismu mamuk, rito ne’ebé laiha espíritu ka moris.

Advertisement

Ha’u hakarak husu ba ita boot sira hotu, nu’udar Jesus nia eskolante sira ou ita hotu ne’ebé hanaran an kristaun, atu sente Maromak nia prezensa ita le’et hanesan prezensa libertadora ida, prezensa salvadora: “tanba liberdade ne’ebé los nune’e Cristo liberta imi” (Gal 5,1). Iha dalan kuaresmal ne’e naroman Pascoa nian, naroman libertadora, foti no hola parte iha ita nia kondisaun ne’ebé fraku, laiha trajédia, maibé oferese ba ita possibilidade hodi hetan redensaun, salvasaun no sente Maromak nia domin.

Wainhira Nia marka prezensa no hela hamutuk ho ita (cf. Jo 1,14),Cristo kontinua vizita ita iha realidade no cirkunstância sira moris nian ne’ebé ema ida-idak sei hasoru, oferese fuan nu’udar maun-alin no nia liman protetora no misericordiosa. Cristo nia ato karidade iha ita le’et manifesta proximidade Maromak nian. Tebes dunik, “iha ne’ebé mak iha domin, iha nebá Maromak hela”.

Domin Maromak nian nunka muda

Ida ne’e serteza ida ne’ebé moris no hela iha ita le”et. Katak Maromak hadomi nia oan sira ho maneira ida ne’ebé Nia de’it mak hatene oinsa hadomi sira. Tan ne’e, Kuaresma nuudar experiênsia hasoru malu ho domin lolos no tebes Maromak nian, ne’ebé manifesta iha ema barak no akontesimentu sira moris ne’e nian. Iha no Halo experiência ba domin ida ne’e mak exercício vontade ida nian. Salmo 33 sai desafiador ida ba ita: “Imi nakfilak imi an ba Nia no imi seisai nabilan, imi nia oin sei la taka tanba moe. Ema kiak harohan no Na’i rona, salva nia husi ta’uk sira hotu” (Salm 33,6-7).

Na’i sei haksolok tanba ita nia hakarak no disponibilidade atu hela ho Nia. Nia mos haksolok tanba bele hela iha ita nia fuan. Atu ita nia peregrinasaun tuir dalan kuaresmal no Pascal nian ne’e, bele fó hatais ita ho oin ksolok nian,ne’ebé sulin husi prezensa libertadora, Nia ne’ebé Moris Hias ona husi mate no hela nafatin iha no ho ita loron ba loron.

Advertisement

 Maromak nia domin livre

Maromak koñese ita nu’udar Nia imajen no semelhança ho Nia; Nia hatene mos ita nia fuan; hatene ita nia ksolok no esperansa sira. Nia hatene ita nia ta’uk, taridu, ansiedade, sala, fraqueza, tristeza sira. Nia haré ita ho matan domin sukat la`ek (unconditional love), hatene no koñese se mak ita, oin no iha ne’ebé ita iha, no, tanba ne’e Nia hadomi ita liu buat hotu. Nia domin nunka muda. Buat ne’ebé muda mak ita nia resposta ba Na’i nia domin ne’e. Atu subliña liu tan katak antes ita tama ba iha no hamoris experiência kona-ba Maromak nia domin, nanis kedas Nia hadomi ita uluk ona (cf. 1Jo 4,19). Idane’e mak halo diferença entre Maromak ema moris no fiar na’in nian ho idolosira seluk ne’ebé mak mai husi produsaun hanoin no ideolojia ema nian. Ida ne’e mak halo diferente Maromak ita nian, ho idolatria ne’ebé profeta falso sira habelar iha ita nia moris loron-loron nian, Tanba ne’e, Maromak nia domin ne’e la mai husi konkista ida, nem husi merecimento ida. Maromak nia domin mak oinsa ninia prezensa iha no ho ita, no hela nafatin iha ita le’et. Maromak hadomi no hadomi dunik to’o rohan la’ek.

Maromak nia domin ne’e konkretu

Iha tempu Kuaresma ita sempre prepara-an hodi ba to’o Páscoa. Ita hetan konvite atu hala’o Jejum, fó esmola no halo orasaun. Halo jejum, fó esmola no reza mak liafuan tolu ne’ebé sai nu’udar xave uainhira hamoris tempu Kuaresma ne’e. Maibé oinsa ita intende buat tolu ne’e? Oinsa ita hamoris sira? Hala’o jejum, esmola no orasaun la’os atu pratika hatudu-an nian: pratika buat tolu ne’e la’os evidência ida katak ita hala’o Kuaresma. No mos labele sai retributivo: tamba ita hakarak koko Maromak!

Uaihira ita dehan katak Maromak nia domin ne’e konkretu, ita hakarak hateten katak domin ida ne’e realiza an liu husi ato tanjivel, sensível. Ita hotu sai mediador ba Maromak nia domin ne’e. Nune’e, se ha’u hakarak halo jejum tanba ha’u nia fuan hakarak haré, hanesan samaritano ne’e: preokupadu, no ansioso; ha’u decide atu halo buat ruma ba nia (ida ne’ebé sofre). Se ha’u fo esmola ne’e tanba ha’u sente sensível ba kiak-mukit material no humana, no ha’u halo buat ne’ebé diak atu bele hasai tiha abut ne’e: liu ida ne’e mak entrega an rasik ba ema seluk. Se ha’u reza ne’e tanba ha’u hakarak la’os concentra ba ha’u an rasik, maibé foti ulun, hateke ba fatin aas no fila ba Maromak ha’u nia liberdade tomak nia hun.

Advertisement

Atos hirak ne’e ajuda ita cultiva movimento sai husi an rasik hodi ba hasoru maluk sira seluk. Ato sira ajuda ita atu decentraliza ita an rasik no halo ita sai maluk ba ema hotu. No mos kontribuisaun penitencial ho princípio atu expressa domin ida ne’ebé concreto, atu bele sai korresponsabilizador, participativo, missionário, hodi ba hasoru sira ne’ebé precisa liu tulun.

Maromak hein ita ho misericórdia rohan la’ek

Wainhira ita hatene katak Maromak hadomi tebes ita, iha tempu hanesan, ita rekoñese katak ita la sempre korresponde prontamente ba domin boot ida ne’e. Neneik, kada Domingo, Na’i Jesus, liu husi Evangelho sira. Koloca ba ita pergunta reflexiva sira, husu ita nia konsciência kona-ba ita niadalan ba Maromak, ba ema seluk no ba kriatura tomak (casa comum). Ida ne’emak pedagogia Maromak nian ne’ebé progressivamente bolu ita ba domin excelência ida, no maske ita ne’e la hadomi, Nia deside ona ba ita. Maske salahalo ita tama iha ‘kalohan mate nian’, Maromak domin na’in ne’e, hanesarpastor diak ida, mai hasoru ita, loke nia liman libertadora no ofrece mai itabanquete misericordia nian.

Sakramentu Rekonciliasaun ou Konfessa mak dalan ida hodi sente Maromak nia liman nakloke ne’ebé simu ita no hasai ita husi atan sala no mate nian no oferese mai ita moris foun, liberta ita husi nakukun kadeia moris nian ida ne’e mak akontese iha mistério Pascal nian. Dala ruma mos ita nia atos ki’ik sira halo kolen, halo sala ba ita ou husik ita sem moris rasik, maibé iha domin ida ne’ebé nakonu, libertador, iha ne’ebé laiha moras, laiha taridu, laiha ansiedade bele halo ita desiste liberdade ne’ebé los: santidade. Papa Francisco dehan hanesan ne’e: Maromak hein ita ho ninia miserikordia rohan la’ek”. Tanba iha ne’eba, ita sente vulnerável, sente moe, Nia mai hasoru ita. No agora nia konvida ita atu fila fali ba Nia, fila fali ba hasoru ksolok ne’ebé hadomi”.

Mistério Páscoa nian abut ba Kreda Sinodal

Advertisement

Maun-alin no feton sira, Kuaresma apresenta an mai ita ho tenda mamuk ida ne’ebé nakloke, hanesan mos husi naran domin ida, laiha ona fragilidade humana, ne’ebé dala barak pekadu mak insiste atu ita husik hela hatais baptismal nian. Tenda ne’e hatudu mai ita tenda ida ne’ebé mamuk ho Maromak hanesan Maromak nunka mai visita ita. Ho ida ne’e hotu, iha imajen ida ne’e, iha hakarak ida atu hahú fila fali, sei la permite buat hotu ne’ebé persegue ita manán, maibé fila ba liberdade los nian husi ne’ebé Cristo liberta ona ita.

Tenda ida ne’e la’os de’it imajen simbólika ida. Tenda ida ne’e mak ema ida-idak, batizadu sira, ne’ebé mak sai hela fatin ba Espirito Santo, promote husi Na’i moris hias no haraik husi Aman. Tan ne’e, hotu-hotu ne’ebé moris husi Mistério Paskal espontaneamente sei haluan tenda, halo sai espasu missão nian, la’os fatin fisico, maibé experiência ba fraternidade nian, pontu hasoru malu nian, espasu liberdade, ksolok no salvasaun nian. Iha tenda ne’ebé naruk no luan, ita halo experiência ba domin ne’ebé acolha husi Cruz Cristo nian. Ema hotu tama iha laran.

Ba imi hotu ne’ebé simu liafuan hirak ne’e, ha’u deseja Kuaresma idasanta no Páscoa fecunda ida, iha esperansa katak hamutuk ita bele kontinua mehi Kreda ida sinodal, Kreda samaritana, sai tenda ba ema hotu atu bele sente nakonu ho ksolok no entusiasmo.

Tempo Quaresma “Haré ita nia-an ho lalenok mistério Cristo nia Terus, Mate no Moris Hias”

Jesus Nia terus, Mate no Moris Hias, hela nafatin nudar mistério bo’ot ba fiar ema Kristaun nian. Jesus Cristo terus to’o Mate iha Cruz nudar expressão kle’an liu domin Maromak nian ba ita ema. Maromak haruka ninia Oan Mane Mesak atu soi ema hotu husi salan nia ukun. Tinan-tinan, ita sarani sira reflekte bebeik mistério ne’e, uainhira tama iha tempo forte Quaresma nian.

Advertisement

Quaresma mai husi lian latin ‘Quadragesima’ katak periodo loron haat nulu. Periodo sura husi loron Quarta-feira de Cinzas to’o loron Sexta-feira Santa. Iha loron Quarta-feira de Cinzas, ita simu ahi-kdesaniha rentós, nudar sinal haraik-an nian. Loron haat nulu nebé ita aproveita didiak atu halo renovasaun espiritual iha ita nia moris. Ita buka atu hadi’ak ita nia relasaun ho Maromak no mos ho malu ksira. São Paulo husu: ‘Hodi Cristo nia naran, ami husu ba imi:hadame malu ho Maromak ba!’ (2Cor 5, 20). Hafoin dehan tan: ‘haré ba! Ohin mak tempo di’ ak, ohin mak loron maksoin’ (2Cor 6,2). Nudar tempu diak no maksoin, iha loron haat nulu ne’e, ita prepara-an hodi halo mos jejum (hamenus han-hemu) abstinência (la han na’an iha loron sexta-feira). Ita mos bele halo abstinência ba toman ka kaan sira seluk; halo karidade no hamulak, rona Maromak futar liafuan, prática obra demisericórdia sira sel-seluk.

La’os deit han-hemu natón no la hanna’an tuir loron nebé Santa Kreda Haruka, maibé liu-liu halopreparação espiritual atu simu reconciliação husi Maromak hodi reconcilia mos ho maluk sira. Quaresma nudar tempo ba exercícioespiritual, tempo halo conversão, tempo silêncio nian, tempopenitência nian, tempo jejum no halo oração.

Kuarezma ha’e biban diak ida atu ita contempla mos Cruznebé Jesus hulan. kontempla Cruz la’os halo ita atu mout iha terusno susar nia laran, maibé liu husi Cruz ita hetan salvação. Ita la husu Maromak hasai tiha husi terus no susar, maibé ita husu visão foun, coragem, kbaas nebé forte atu hulan mos ita nia cruz lor-loron nian.

Maromak salva ita, la hasai ita husi cruz, maibé Maromak salva ita iha cruz. Cristo mai fo visão foun konaba cruz,konaba terus, susar no mate. ‘Ha’u Aman, bele karik hadook tihacalice ne’e housi ha’u; maibé la’os nudar ha’u hakarak, maibénudar Ita nian’ (Mt 26, 39). Ita nia mata-dalan mak Jesus rasik. Niamak Dalan, Lialoos no Moris!

Jornalista: Vito Salvadór

Advertisement

Kontinua Le'e
Advertisement
Hakarak Hato'o Komentariu?

Husik Hela Komentariu

Your email address will not be published. Required fields are marked *

Nasionál

SEKOMS Rekoñese Tama Redasaun RTTL,E.P no Dehan Atu Halo Loos Notísia

Published

on

Hatutan.com, (10 Maiu 2024), Díli- Sekretáriu Estadu Komunikasaun Sosiál (SEKOMS), Expedito Dias Ximenes, rekoñese  tama to’o redasaun Rádiu Televizaun Timor-Leste, Empreza Públiku (RTTL,E.P) hodi halo loos notísia kona-bá Primeiru-Ministru (PM) fila hikas mai Timor Leste hafoin vizita bá estranjeiru.

(more…)

Kontinua Le'e

Nasionál

Papél Média Importante bá Kampaña Kontra Mudansa Klimátika

Published

on

Hatutan.com, (10 Maiu 2024), DíliMédia iha papél importante atu halo kampaña no sensibilizasaun kona-bá informasaun hodi eduka no konsiensializa komunidade bá problema mudansa klimátika.

(more…)

Kontinua Le'e

Nasionál

Iha DDF 2024, PPN Maria Fernanda Lay Promete Defende Liberdade Imprensa no Espresaun

Published

on

Hatutan.com, (10 Maiu 2024), Díli– Prezidente Parlamentu Nasionál (PPN), Maria Fernanda Lay, kompromete defende liberdade imprensa no liberdadede espresaun iha Timor-Leste hanesan hatuur ona iha Konstituisaun RDTL artigu 40 ho 41.

(more…)

Kontinua Le'e
Advertisement

Trending